streda, 8. septembra 2010

David Bowie - Slow Burn

David Bowie ma už dlhodobo udivuje. Nie je veľa hudobníkov, ktorý za viac ako štyridsať rokov dlhú kariéru nenapíšu ani jednu zlú skladbu a ktorý sú aj po tak dlhom čase schopný prekvapiť (t.j. nezaradia sa do dlhého zoznamu skamenelých a nič nové neprinášajúcich hudobných dinosaurov, ako Rolling Stones a im podobné geriatrické zoskupenia).
Aj keď má album Heathen už takmer 8 rokov, dostal som sa k nemu až nedávano. Patrí do veľmi vzácnej kategórie nahrávok - aj bez fanúšikovského sebaklamu vás od začiatku až do konca nenudí ani jedinú minútu, môžete si ho vypočuť i viackrát za sebou a pri opakovanom počúvaní vás baví čím ďalej, tým viac. Radosť počúvať. Hlavne pri sústredenom večernom či nočnom posluchu v tme a úplnom kľude.

Ako ukážku som vybral skladbu číslo 4 - Slow Burn, s famóznym featuringom legendárneho Peta Townsenda.

streda, 4. augusta 2010

Klaus & Kinski - Nunca estás a la altura

Španielsko pre mňa vždy bola hudobná "země neznámá". O to viac ma prekvapil a potešil skvelý singel "Nunca estás a la altura", ku ktorému som sa dostal ako slepé kura k zrnu a následne aj celý album od štvorice Klaus & Kinski s názvom "Tu hoguera está ardiendo".
Letná, zvláštnym spôsobom nostalgická a jemne ponurá (zdá sa to len mne?) skladba so skvelým a originálnym videoklipom. Bodaj by si takýchto príjemných prekvapení z hudobne "exotickejších" častí Európy ku mne našlo cestu viac.

sobota, 31. júla 2010

Pulp - Lipgloss

Najlepšia britpopová kapela 90tych rokov? Oasis? Blur? Omyl, mám obe spomínané kapely rád, ale Pulp sú hudobne a hlavne textovo minimálne o triedu vyššie.. A toto je ich moja najobľúbenejšia skladba, veľmi nedocenená Lipgloss z albumu His 'n' Hers (1994). Užívajte.

streda, 6. januára 2010

Altered Images - I Could Be Happy

Album: I Could Be Happy: Pinky Blue (1982)

Neprekonateľne roztomilá záležitosť zo začiatku 80tych rokov od neprávom polozabudnej škótskej kapely Altered Images. Tá začala svoju kariéru ako predkapela slávnejších Siouxsie and the Banshees a vynikala svojím typickým, silne new wave a punkom ovplyvnením zvukom. Od ostatných súdobých skupín ich odlišovali aj pološialené, takmer až detské texty a predovšetkým nesmierne sympatická speváčka, Clare Grogan s asi najsilnejším škótskym akcentom na svete.

V skladbe I Could Be Happy sa skupina predstavuje na svojom hudobnom i komerčnom vrchole. Je to neskutočne optimistická a zároveň nostalgická pesnička s roztomilým spevom Clare a vynikajúcim textom. Ak by už aj celý zvyšok skladby nestál za nič (čo rozhodne neplatí!), tak už len kvôli rýmu s použitím "tree" a "holiday" by som tento song miloval. Takýto rým dokážu naozaj vytvoriť asi len Škóti... :) A aby som nezabudol - video je taktiež sympaticky infantilné, hlavne scény s poskakujúcou kapelou a čudesným plyšovým tvorom.

zdroj obrázku (picture source): www.seatwave.com

utorok, 5. januára 2010

I Am Sam OST

dĺžka albumu: 55:03

vydavateľstvo: V2 North America
rok vydania: 2002


tracklist:


1. Two of Us - Aimee Mann & Michael Penn
2. Blackbird - Sarah McLachlan
3. Across the Universe - Rufus Wainwright
4. I'm Looking Through You - The Wallflowers
5. You've Got to Hide Your Love Away - Eddie Vedder
6. Strawberry Fields - Ben Harper
7. Mother Nature's Son - Sheryl Crow
8. Golden Slumbers - Ben Folds
9. I'm Only Sleeping - The Vines
10. Don't Let Me Down - Stereophonics
11. Lucy in the Sky with Diamonds - The Black Crowes
12. Julia - Chocolate Genius
13. We Can Work It Out - Heather Nova
14. Help - Howie Day
15. Nowhere Man - Paul Westerberg
16. Revolution - Grandaddy
17. Let It Be - Nick Cave

Soundtrack k psychologickej dráme "I Am Sam" (Sean Penn, Michelle Pfeiffer) má v mojej hudobnej kolekcii pomerne zvláštne miesto. Napadajú má minimálne 3 dôvody, prečo by sa mi nemal páčiť, ale...

Musím sa priznať, že naozaj nie som veľkým fanúšikom fimových soundtrackov a takmer vždy k ním a priori pristupujem dosť nedôverčivo a s obavami. Navyše, soundtracky zvyčajne "fungujú" synergicky v spojení s filmom - bez pozretia si filmu často strácajú veľkú časť svojej výpovednej hodnoty. Film som nevidel a ani príliš netúžim vidieť. A do tretice ten najzávažnejší dôvod. Buďme úprimný, cover verzie v 99% prípadoch stoja za úplné hovno a v prípade coverov Beatles je situácia ešte kritickejšia. Nuž, od tohto CD som fakt nečakal takmer nič.

Ej bisťu, ako som sa mýlil! Z očakávanej kolekcie nudných a zbytočných prerábok sa vykľul veľmi príjemný a osviežujúci album, na ktorom väčšina skladieb presne spĺňa atribúty dobrej cover verzie - zachováva ducha pôvodnej skladby a pritom ju vkusne modernizuje alebo nejako obzvláštňuje.  V rozoberaní albumu ale najprv začnem skladbami, ktoré ma príliš neoslovili. Paulova Werterbergova verzia "Nowhere Man" nie je vyslovene zlá, ale na môj vkus je príliš pomalá, rozťahaná a "akustická", čím stráca iskru originálu. Stereophonics mám rád, ale ich "vykastrovaný" cover "Don't Let Me Down" mi celkom nesedí. Oproti beatlesáckemu originálu mi tu chýba "drive" a zanietenie a ani hlas Kellyho Jonesa sa do tejto skladby príliš nehodí.  Mne neznámy (alebo neznámi?) Chocolate Genius sa Juliu snažili prerobiť neotrockým spôsobom, čo sa síce cení, ale z pesničky s úpravou akosi zmizol aj jej duch a dojímavosť.

Zvyšok sa dá popísať takmer ako hviezdny. Stručne "vypichnem" niekoľko najzaujímavejších prerábok: The Vines v "I'm Only Sleeping" názorne predvádzajú, ako má vyzerať dobrá svižná indierocková cover verzia legendárneho tracku z Revolveru. Ben Fold sa podujal na veľmi odvážny krok - vytrhol "Golden Slumbers" zo zdanlivo neoddeliteľného spojenia s ostatnými skladbami na B-strane Abbey Road a jeho precítená verzia je takmer rovnako naliehavá, ako McCartneyho originál. Ešte väčšiu dávku odvahy preukázala formácia Grand Daddy, ktorá Lennonovu Revolution doslova prekopala od základov. Puristom sa táto "zelektrizovaná" verzia asi príliš páčiť nebude, mne ale mimoriadne. Hlas Bena Harpera nie je mojou šálkou kávy, ale i tak sa postaral o viac než dôstojnú verziu "Strawberry Fileds Forever" a hudobný podklad si zachoval psychedelickú fazónu originálu (možno i štipku navyše pridal). Eddie Vedder osekal "You've Got To Hide Your Love Away" na akustické minimum, ale na rozdiel od Stereophonics sa mu zámer podaril. Dokonca si dovolím vysloviť hriešnu myšlienku - Vedderova verzia sa takmer vyrovná originálu a dokonca pôsobí, ako jeho vlastná skladba. 

Od Veddera sa asi nič iné než kvalita očakávať nedá. U Sheryl Crow som si nie celkom istý. O to viac ma prekvapila jej hravá country cover verzia "Mother Nature's Son", dokonca s nefalšovaným banjom. Asi najpríjemnejšie prekvapenie albumu. Ženský hlas neublížil ani skladbám "Blackbird" v citlivej interpretácii Sarah McLachlan a rozjarenej "We Can Work It Out" od Heather Nova. Zostaňme ešte pri McCartneyho skladbách - "I'm Looking Through You" od The Wallflowers je o dosť rezkejšia ako originál (vďaka skvelým bicím), ale zachováva si zvláštnu optimistickú a pritom nostalgickú náladu originálu. Čokoľvek, len nie optimizmus sa dá očakávať od démona Nicka Cavea. Jeho mierne ponurá verzia "Let It Be" uzatvára túto kompiláciu a lepšiu bodku na koniec jej tvorcovia asi zvoliť nemohli.

Na záver si nechám trojicu lennonoviek - Help! (Howie Day) znie zo začiatku ako vážny prúser v štýle Stereophonics, ale nakoniec je to celkom fajn pesnička. Rufusova Wainwrightova "Across the Universe" patrí medzi lepšie cover verzie slávneho originálu, len ma mrzí, že sa na album nedostala o niečo výnimočnejšia verzia od Fiony Apple. Cover "Two of Us" v podaní speváckeho dua Aimee Mannovej a Michaela Penna (brat slávnejšieho Seana) je podobne príjemným prekvapením, ako pesnička od S. Crow. Civilný hlas M. Penna a ženský prvok Aimee prinášajú úplne nový pohľad na pôvodnú verziu.

Čo na záver? Tento soundtrack ma naozaj milo prekvapil a osobne si momentálne nespomeniem na lepšiu kompiláciu beatlesáckych cover verzií. Má veľký potenciál pritiahnúť k tvorbe The Beatles aj ľudí, ktorí ich doteraz prehliadali (kvôli predsudkom) a mládež. Takto vydarený "facelift" starej klasiky sa počuje len málokedy. Odporúčam!

7/10