tag:blogger.com,1999:blog-67177781636097397192024-03-14T10:43:28.297+01:00Pepstov hudobný kútikO mojej obľúbenej hudbe.pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.comBlogger44125tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-7247277734641612892011-12-26T12:23:00.002+01:002011-12-26T19:12:16.719+01:00Tri kúsky od Clinta MansellaNikdy som nebol veľkým fanúšikom filmovej hudby, ale soundtracky Clinta Mansella ku skvelým filmom Čierna Labuť, Mesiac a Fontána sú na hranici dokonalosti. Veľkou, naozaj veľkou vzácnosťou je to, že sa skvele počúvajú aj "samostatne" a emočne fungujú, aj keď ste menované filmy nikdy nevideli. Plus sú dôkazom, že klasická hudba nie je mŕtva ani v súčasnosti.<br />
Vyhradťe si štvrťhodinku na pokojné počúvanie a garantujem, že nebudete ľutovať.<br />
<br />
Ukážky zo spomínaných soundtrackov:<br />
<b><br />
</b><br />
<b>"Death is the Road to Awe"</b> z filmu <b>"Fontána"</b> <br />
<b><br />
</b><br />
<div style="text-align: center;"><iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.youtube.com/embed/vr0NBPRMe2E?feature=player_embedded' frameborder='0'></iframe></div><b><br />
</b><br />
<b><br />
</b><br />
<b>"The Nursery" </b>z filmu <b>"Mesiac"</b> <b><br />
</b><br />
<b><br />
</b><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.youtube.com/embed/GWOjkEmFtyI?feature=player_embedded' frameborder='0'></iframe></div><b><br />
</b><br />
<b>"New Swan Queen" </b>z filmu <b>"Čierna Labuť"</b> <b><br />
</b><br />
<b><br />
</b><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.youtube.com/embed/ucDzPQDHLOY?feature=player_embedded' frameborder='0'></iframe></div><b><br />
</b>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-85345393049691056262011-09-19T17:25:00.000+02:002011-09-19T17:25:17.727+02:00Arcade Fire - Speaking in TonguesBez dlhých kecov - títo Kanaďania si u mňa vydobyli miesto hneď vedľa velikánov a osobných (naj)obľúbencov, ako The Beatles, Joy Division, Kraftwerk či Blondie.<br />
Nahrať tri k pokakaniu dobré albumy za sebou, to sa nepodarí hocikomu. A po skvelom, ostatnom albume The Suburbs, prišla tohtoročná čerešnička na torte, úplne fantastický singel Speaking in Tongues. Mimochodom, s hosťujúcim Davidom Byrne-om v záverečných sekundách, ďalším z mojich veľkých obľúbencov.<br />
Boh vám žehnaj, junáci a devy!<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><iframe allowfullscreen='allowfullscreen' webkitallowfullscreen='webkitallowfullscreen' mozallowfullscreen='mozallowfullscreen' width='320' height='266' src='https://www.youtube.com/embed/6lbUze1hooU?feature=player_embedded' frameborder='0'></iframe></div>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-27702369149845076432011-03-13T18:49:00.002+01:002011-03-13T18:50:54.056+01:00Siouxsie and the Banshees - osobná top desiatka<div align="justify">Po dlhšej klinickej blogovej smrti sa chcem s vami podeliť o osobné tajomstvo - posledný polrok som narkomanom, ťažko závislým na hudbe Siouxsie and the Banshees. Podobnú závislosť na jednom hudobnom interpretovi som zažil naposledy pred asi 4 rokmi, keď som celú zimu strávil počúvaním "veľkých" albumov od The Beatles (t.j. od Rubber Soul vyššie). Samozrejme, túto bandu som poznal už dlhé roky predtým, ale až v novembri minulého roka som sa náhodou dostal k ich neskutočne dobrému albumu "The Peep Show" a následne som začal cielene skúmať ich celú tvorbu od punkových začiatkov (rezká "Hong Kong Garden") cez najslávnejšie, gotické obdobie s nadpozemsky inovatívnym McGeochom na gitare ("Juju") až po posledné, skôr elektronickejšie a pomalšie albumy z prvej polovice deväťdesiatych rokov (predovšetkým "Superstition").</div><div align="justify">Na The Beatles obdivujem bravúru, s akou sa počas svojej existencie dokázali hudobne vyvíjať, od relatívne jednoduchej rockenrolovej hudby pre masy až po epické psychedelické diela typu "A Day in the Life" a pritom si vždy zachovať svoj štýl, zvuk a iskru. Aj Siouxsie dokázali počas svojej 17 ročnej existencie bravúrne prechádzať medzi viacerými hudobnými štýlmi a vďaka tejto pestrosti som si skoro istý, že si v ich tvorbe takmer každý nájde niečo jemu lahodiace. A ak máte radi temnejšie hudobné smery (kľudne aj black či doom metal), Siouxsie Sioux s partiou si určite zamilujem.</div><div align="justify">Vybrať definitívne platnú osobnú desiatku najobľúbenejších songov je absolútne nemožné. Tento výber nech je preto skôr ochutnávkou, určenou pre začiatočníkov, alebo ľudí, úplne neznalých tvorby Moja osobná desiatka ich skladieb, aspoň v túto chvíľu a bez kvalitatívneho či chronologického poradia, vyzerá takto (<i>kliknutím na LINK si môžete skladbu vypočuť na youtube</i>):</div><div align="justify"><br />
</div><ul align="justify"><li><b>Painted Bird </b>(1982):<b> </b>skvost zo "zlatého", pravdepodobne najinšpiratívnejšieho obdobia kapely (1981-84), ktorú vo mne vyvoláva pocity podobné adrenalínovým snom typu "plávanie v rozbúrenej rieke", "pád do nekonečnej priekopy" a podobne. V tom najpozitívnejšom zmysle. Dynamická skladba so skoro až speed metalovým refrénom - vlastne sa dosť čudujem, že ju žiadna z kapiel tohto žánru nikdy neprevzala. Odporúčam počúvať na kvalitných slúchadlách a v noci, vtedy je zážitok maximálny. <a href="http://www.youtube.com/watch?v=RByB_Y7PrIs">LINK</a></li>
<li align="justify"> <b>The Last Beat of My Heart</b> (1988):<b> </b>po dvoch kritikmi nie až tak nadšene prijatými albumami a dlhšej pauze v druhej polovici osemdesiatych rokov v roku 1988 vyšiel dychvyrážajúci album "Peep Show", ktorý je podľa môjho názoru najlepším album gotickej vlny vôbec a dôstojnou rozlúčkou s týmto vtedy pomaly odoznievajúcim žánrom (z pohľadu popularity). The Last Beat of My Heart je mrazivou minimalistickou uspávankou, schopnou vyžmýkať vaše emócie do poslednej kvapky. <a href="http://www.youtube.com/watch?v=0Ul7bqFguPg">LINK</a></li>
<li align="justify"> <b>Drifter </b>(1991):<b> </b>Začiatok deväťdesiatych rokov a album "Superstition" priniesol fanúšikom kapely a hudobným kritikom menší šok - novým album bol výrazne elektronickejší a popovejší, než predchádzajúca tvorba, čo sa postaralo o miestami rozpačitejšie prijatie. Až po dvadsiatich rokoch od vydania mnohí docenili jeho kvalitu - nachádzajú sa na ňom síce 2-3 relatívne priemerné skladby, ale zvyšok je absolútne prvotriedny a napríklad Drifter sa radí k tomu najlepšiemu, čo skupina kedy vytvorila. Snová, pomaly gradujúca skladba so zimomriavky-vyvolávajúcim finišom. Minimalizmus kapele vždy náramne sedel. <a href="http://www.youtube.com/watch?v=7jlAPvSbaYM">LINK</a></li>
<li><b>Arabian Knights </b>(1981):<b> </b>Výbušná a energická skladba - hudbou, no hlavne odvážnym textom, ktorý by v dnešných politicky korektných časoch spôsobil dosť veľké kontroverzie. Skladbu o ťažkom údele žien v moslimských krajinách by v súčasnej priposratej dobe nevydalo asi žiadne veľké vydavateľstvo. Úryvky z textu "I heard a rumour, what have you done to her" alebo "<i>Veiled behind screens, kept as your baby machine</i>" hovoria za všetko. <a href="http://www.youtube.com/watch?v=YP-ZUbSmkRM">LINK</a></li>
<li><b>Sin in My Heart </b>(1981): Nekompromisná gotická hymna, v ktorej výnimočne do rúk gitaru zoberie aj Siouxsie Sioux. Upozornenie: tupej "emo" mládeží, odchovanej na vampírskych sračkách z MTV a internetu môže spôsobiť vážne následky už i niekoľkosekundové požitie. Toto nie je navoňaný marketingový produkt, presne ušitý na mieru ich plytkému vkusu, toto je nefalšovaná hardcore gotika v najčistejšej forme. Držte túto skladbu mimo ich dosahu, ak ich nechcete mať na svedomí! <a href="http://www.youtube.com/watch?v=9hpEEKqdCDU">LINK</a></li>
<li><b>Passenger </b>(1988):<b> </b>Povedzme si to otvorene - minimálne 99% cover verzií stojí za úplný kakanec a len úplne mizerné promile coverov slávnych piesní je lepšie, než pôvodná skladba. Chce to poriadnu guráž na prerobenie jednej z najikonickejších punkových skladieb vôbec (od samotného majstra Iggyho Popa) a nadpozemsky veľký talent na to, aby ste už skoro dokonalú skladbu spravili ešte lepšou. Siouxsie and the Banshees takto na svojom extrémne nedocenenom albume cover verzií "Through the Looking Glass" (Cez okuliare) vylepšili nielen túto klasiku, ale aj ďalších 9 skladieb. Klobúk dole. <a href="http://www.youtube.com/watch?v=kHkr4pb8Hcc">LINK</a></li>
<li><b> This Wheel's on Fire</b> (1988): <b> </b>Ďalšia skvelá prerábka z "Through the Looking Glass", pôvodne šuflíková skladba Boba Dylana a skupiny The Band. Mám Dylana celkom rád, ale v tomto prípade je prerábka 1000x lepšia, než nudný folkový originál. Siouxsie and the Banshees ju prekopali od úplných základov a ich verzia má bližšie k melodickému speed metalu (nemyslím ako urážku :)). Okrem estetického zážitku vám pesnička pri správnej hlasitosti a dobrom zvukovom systéme (subwoofer veľkou výhodou) poskytne aj kvalitnú kopancovú masáž hrudného koša. Neváhajte! <a href="http://www.youtube.com/watch?v=M5iMaQfmXVQ">LINK</a></li>
<li><b>Happy House</b> (1980):<b> </b>Dieťa geniálneho, no nedoceného a tragickým osudom postihnutého gitaristu Johna McGeocha. Čím to je, čím to je, že aj po tridsiatich rokoch jeho intro a sólo vyvoláva zimomriavky a znie modernejšie, než takmer čokoľvek vydané v súčanosti? Čím to je, čím to je, že to isté platí o výkone bubeníka Budgieho? Upozornenie pre netrpezlivcov: skladbe môže chvíľu trvať, než vám vlezie pod kožu, ale potom sa jej už nikdy nezbavíte. <a href="http://www.youtube.com/watch?v=HeBMHnJqAvM">LINK</a></li>
<li><b>Mirage </b>(1978):<b> </b>zástupca najranejšej tvorby, výrazne gothic-punkového razenia. Trojminútová energická smršť, ktorá opäť aj po viac ako tridsiatich rokoch pôsobí stále rovnako sviežo, ako v deň vydania. Neverím, že sa mi skladba niekedy opočúva, skôr naopak - po každom ďalšom vypočutí sa mi páči viac a viac. Ideálny dobíjač energie po namáhavom alebo nepodarenom dni. <a href="http://www.youtube.com/watch?v=F4ynm9gOxS8&feature=related">LINK</a></li>
<li> <b>Israel</b> (1980): kapela v najsilnejšej zostave - šialený génius McGeoch na gitare, basgitarista Severins súkajúci pekelne dobré basové linky, Siouxsie Sioux v špičkovej hlasovej forme a hypnotický Budgie za bicími. Výsledkom je jedna z najpôsobivejších skladieb, aké táto banda napísala. Už úvodná basa vás zakope do zeme a prevalcuje ako buldozér. Častá otváracia skladba na ich koncertoch v 80tych rokoch a favorit tej časti publika, ktorá rada poguje :) <a href="http://www.youtube.com/watch?v=zKIIwbG_y8Q&feature=related">LINK</a></li>
</ul><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://lh4.googleusercontent.com/-k8Nqtzx1v2c/TX0Ca3X3J_I/AAAAAAAAAI4/TE3t3tAZkP4/s1600/Siouxsie___the_Banshees.gif" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="225" src="https://lh4.googleusercontent.com/-k8Nqtzx1v2c/TX0Ca3X3J_I/AAAAAAAAAI4/TE3t3tAZkP4/s400/Siouxsie___the_Banshees.gif" width="400" /></a></div><div align="center"> <span style="font-size: xx-small;">(zdroj: http://www.htbackdrops.com/v2/albums/userpics/11538/Siouxsie___the_Banshees.jpg)</span></div><div align="justify"> </div><ul><li><b> </b></li>
</ul>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-90110413212801684542010-09-08T13:42:00.002+02:002011-03-13T19:13:02.752+01:00David Bowie - Slow Burn<div align="justify">David Bowie ma už dlhodobo udivuje. Nie je veľa hudobníkov, ktorý za viac ako štyridsať rokov dlhú kariéru nenapíšu ani jednu zlú skladbu a ktorý sú aj po tak dlhom čase schopný prekvapiť (t.j. nezaradia sa do dlhého zoznamu skamenelých a nič nové neprinášajúcich hudobných dinosaurov, ako Rolling Stones a im podobné geriatrické zoskupenia).</div><div align="justify">Aj keď má album Heathen už takmer 8 rokov, dostal som sa k nemu až nedávano. Patrí do veľmi vzácnej kategórie nahrávok - aj bez fanúšikovského sebaklamu vás od začiatku až do konca nenudí ani jedinú minútu, môžete si ho vypočuť i viackrát za sebou a pri opakovanom počúvaní vás baví čím ďalej, tým viac. Radosť počúvať. Hlavne pri sústredenom večernom či nočnom posluchu v tme a úplnom kľude.</div><div align="justify"><br />
</div><div align="justify">Ako ukážku som vybral skladbu číslo 4 - Slow Burn, s famóznym featuringom legendárneho Peta Townsenda.</div><div align="justify"><br />
</div><object height="344" width="425"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/NOPRrXXWORk?fs=1&hl=sk_SK&rel=0"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/NOPRrXXWORk?fs=1&hl=sk_SK&rel=0" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="425" height="344"></embed></object>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-59844313577255894042010-08-04T12:50:00.000+02:002010-08-04T12:50:47.572+02:00Klaus & Kinski - Nunca estás a la alturaŠpanielsko pre mňa vždy bola hudobná "země neznámá". O to viac ma prekvapil a potešil skvelý singel "Nunca estás a la altura", ku ktorému som sa dostal ako slepé kura k zrnu a následne aj celý album od štvorice <a href="http://www.myspace.com/klausandkinski">Klaus & Kinski</a> s názvom "Tu hoguera está ardiendo".<br />
Letná, zvláštnym spôsobom nostalgická a jemne ponurá (zdá sa to len mne?) skladba so skvelým a originálnym videoklipom. Bodaj by si takýchto príjemných prekvapení z hudobne "exotickejších" častí Európy ku mne našlo cestu viac.<br />
<br />
<object height="340" width="560"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/zpKpodPLFmI&hl=en_US&fs=1?rel=0"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/zpKpodPLFmI&hl=en_US&fs=1?rel=0" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="560" height="340"></embed></object>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-57149089735039626482010-07-31T11:47:00.000+02:002010-07-31T11:47:01.610+02:00Pulp - LipglossNajlepšia britpopová kapela 90tych rokov? Oasis? Blur? Omyl, mám obe spomínané kapely rád, ale Pulp sú hudobne a hlavne textovo minimálne o triedu vyššie.. A toto je ich moja najobľúbenejšia skladba, veľmi nedocenená Lipgloss z albumu His 'n' Hers (1994). Užívajte.<br />
<br />
<object height="344" width="425"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/QT9b7EowlEM&hl=en_US&fs=1?rel=0"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/QT9b7EowlEM&hl=en_US&fs=1?rel=0" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="425" height="344"></embed></object>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-78228000687894606002010-01-06T10:45:00.002+01:002010-01-06T12:49:46.712+01:00Altered Images - I Could Be Happy<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://4.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/S0R4zOlVfLI/AAAAAAAAAIg/mSHfDXLpLZo/s1600-h/altered-images_002603_1_MainPicture.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 200px; height: 166px;" src="http://4.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/S0R4zOlVfLI/AAAAAAAAAIg/mSHfDXLpLZo/s200/altered-images_002603_1_MainPicture.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5423592672744275122" /></a>Album: I Could Be Happy: Pinky Blue (1982)<br /><p>Neprekonateľne roztomilá záležitosť zo začiatku 80tych rokov od neprávom polozabudnej škótskej kapely Altered Images. Tá začala svoju kariéru ako predkapela slávnejších Siouxsie and the Banshees a vynikala svojím typickým, silne new wave a punkom ovplyvnením zvukom. Od ostatných súdobých skupín ich odlišovali aj pološialené, takmer až detské texty a predovšetkým nesmierne sympatická speváčka, Clare Grogan s asi najsilnejším škótskym akcentom na svete.</p><p>V skladbe I Could Be Happy sa skupina predstavuje na svojom hudobnom i komerčnom vrchole. Je to neskutočne optimistická a zároveň nostalgická pesnička s roztomilým spevom Clare a vynikajúcim textom. Ak by už aj celý zvyšok skladby nestál za nič (čo rozhodne neplatí!), tak už len kvôli rýmu s použitím "tree" a "holiday" by som tento song miloval. Takýto rým dokážu naozaj vytvoriť asi len Škóti... :) A aby som nezabudol - video je taktiež sympaticky infantilné, hlavne scény s poskakujúcou kapelou a čudesným plyšovým tvorom.</p><p><object width="320" height="265"><embed src="http://www.youtube.com/v/_MoqFa5RBI8&hl=en_US&fs=1&rel=0" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><span style="font-size:78%;">zdroj obrázku (picture source): www.seatwave.com</span></p>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-58038015913783183652010-01-05T14:00:00.009+01:002010-01-05T16:02:00.142+01:00I Am Sam OST<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://4.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/S0NUK7XbsFI/AAAAAAAAAIY/OsyJnjOhX-4/s1600-h/I+am+sam+(maniadb.com).jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 194px; height: 200px;" src="http://4.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/S0NUK7XbsFI/AAAAAAAAAIY/OsyJnjOhX-4/s200/I+am+sam+(maniadb.com).jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5423270922995609682" /></a><em>dĺžka albumu: </em>55:03<br /><br /><em>vydavateľstvo:</em> V2 North America<br /><em>rok vydania: </em>2002<br /><br /><br /><em>tracklist:</em><p><em><br /></em>1. Two of Us - Aimee Mann & Michael Penn<br />2. Blackbird - Sarah McLachlan<br />3. Across the Universe - Rufus Wainwright<br />4. I'm Looking Through You - The Wallflowers<br />5. You've Got to Hide Your Love Away - Eddie Vedder<br />6. Strawberry Fields - Ben Harper<br />7. Mother Nature's Son - Sheryl Crow<br />8. Golden Slumbers - Ben Folds<br />9. I'm Only Sleeping - The Vines<br />10. Don't Let Me Down - Stereophonics<br />11. Lucy in the Sky with Diamonds - The Black Crowes<br />12. Julia - Chocolate Genius<br />13. We Can Work It Out - Heather Nova<br />14. Help - Howie Day<br />15. Nowhere Man - Paul Westerberg<br />16. Revolution - Grandaddy<br />17. Let It Be - Nick Cave<em><br /></em></p><p>Soundtrack k psychologickej dráme "I Am Sam" (Sean Penn, Michelle Pfeiffer) má v mojej hudobnej kolekcii pomerne zvláštne miesto. Napadajú má minimálne 3 dôvody, prečo by sa mi nemal páčiť, ale...</p><p>Musím sa priznať, že naozaj nie som veľkým fanúšikom fimových soundtrackov a takmer vždy k ním a priori pristupujem dosť nedôverčivo a s obavami. Navyše, soundtracky zvyčajne "fungujú" synergicky v spojení s filmom - bez pozretia si filmu často strácajú veľkú časť svojej výpovednej hodnoty. Film som nevidel a ani príliš netúžim vidieť. A do tretice ten najzávažnejší dôvod. Buďme úprimný, cover verzie v 99% prípadoch stoja za úplné hovno a v prípade coverov Beatles je situácia ešte kritickejšia. Nuž, od tohto CD som fakt nečakal takmer nič.</p><p>Ej bisťu, ako som sa mýlil! Z očakávanej kolekcie nudných a zbytočných prerábok sa vykľul veľmi príjemný a osviežujúci album, na ktorom väčšina skladieb presne spĺňa atribúty dobrej cover verzie - zachováva ducha pôvodnej skladby a pritom ju <strong>vkusne</strong> modernizuje alebo nejako obzvláštňuje. V rozoberaní albumu ale najprv začnem skladbami, ktoré ma príliš neoslovili. Paulova Werterbergova verzia "Nowhere Man" nie je vyslovene zlá, ale na môj vkus je príliš pomalá, rozťahaná a "akustická", čím stráca iskru originálu. Stereophonics mám rád, ale ich "vykastrovaný" cover "Don't Let Me Down" mi celkom nesedí. Oproti beatlesáckemu originálu mi tu chýba "drive" a zanietenie a ani hlas Kellyho Jonesa sa do tejto skladby príliš nehodí. Mne neznámy (alebo neznámi?) Chocolate Genius sa Juliu snažili prerobiť neotrockým spôsobom, čo sa síce cení, ale z pesničky s úpravou akosi zmizol aj jej duch a dojímavosť.</p><p>Zvyšok sa dá popísať takmer ako hviezdny. Stručne "vypichnem" niekoľko najzaujímavejších prerábok: The Vines v "I'm Only Sleeping" názorne predvádzajú, ako má vyzerať dobrá svižná indierocková cover verzia legendárneho tracku z Revolveru. Ben Fold sa podujal na veľmi odvážny krok - vytrhol "Golden Slumbers" zo zdanlivo neoddeliteľného spojenia s ostatnými skladbami na B-strane Abbey Road a jeho precítená verzia je takmer rovnako naliehavá, ako McCartneyho originál. Ešte väčšiu dávku odvahy preukázala formácia Grand Daddy, ktorá Lennonovu Revolution doslova prekopala od základov. Puristom sa táto "zelektrizovaná" verzia asi príliš páčiť nebude, mne ale mimoriadne. Hlas Bena Harpera nie je mojou šálkou kávy, ale i tak sa postaral o viac než dôstojnú verziu "Strawberry Fileds Forever" a hudobný podklad si zachoval psychedelickú fazónu originálu (možno i štipku navyše pridal). Eddie Vedder osekal "You've Got To Hide Your Love Away" na akustické minimum, ale na rozdiel od Stereophonics sa mu zámer podaril. Dokonca si dovolím vysloviť hriešnu myšlienku - Vedderova verzia sa takmer vyrovná originálu a dokonca pôsobí, ako jeho vlastná skladba. </p><p>Od Veddera sa asi nič iné než kvalita očakávať nedá. U Sheryl Crow som si nie celkom istý. O to viac ma prekvapila jej hravá country cover verzia "Mother Nature's Son", dokonca s nefalšovaným banjom. Asi najpríjemnejšie prekvapenie albumu. Ženský hlas neublížil ani skladbám "Blackbird" v citlivej interpretácii Sarah McLachlan a rozjarenej "We Can Work It Out" od Heather Nova. Zostaňme ešte pri McCartneyho skladbách - "I'm Looking Through You" od The Wallflowers je o dosť rezkejšia ako originál (vďaka skvelým bicím), ale zachováva si zvláštnu optimistickú a pritom nostalgickú náladu originálu. Čokoľvek, len nie optimizmus sa dá očakávať od démona Nicka Cavea. Jeho mierne ponurá verzia "Let It Be" uzatvára túto kompiláciu a lepšiu bodku na koniec jej tvorcovia asi zvoliť nemohli.</p><p>Na záver si nechám trojicu lennonoviek - Help! (Howie Day) znie zo začiatku ako vážny prúser v štýle Stereophonics, ale nakoniec je to celkom fajn pesnička. Rufusova Wainwrightova "Across the Universe" patrí medzi lepšie cover verzie slávneho originálu, len ma mrzí, že sa na album nedostala o niečo výnimočnejšia verzia od Fiony Apple. Cover "Two of Us" v podaní speváckeho dua Aimee Mannovej a Michaela Penna (brat slávnejšieho Seana) je podobne príjemným prekvapením, ako pesnička od S. Crow. Civilný hlas M. Penna a ženský prvok Aimee prinášajú úplne nový pohľad na pôvodnú verziu.</p><p>Čo na záver? Tento soundtrack ma naozaj milo prekvapil a osobne si momentálne nespomeniem na lepšiu kompiláciu beatlesáckych cover verzií. Má veľký potenciál pritiahnúť k tvorbe The Beatles aj ľudí, ktorí ich doteraz prehliadali (kvôli predsudkom) a mládež. Takto vydarený "facelift" starej klasiky sa počuje len málokedy. Odporúčam!</p><p><strong>7/10</strong><br /></p><p><br /></p>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-12528096630290821462009-10-15T12:04:00.004+02:002009-10-15T17:15:41.494+02:00The Soft Machine - A Certain Kind<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://3.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/Stc8LxI-a1I/AAAAAAAAAIQ/TzheqJJcdkI/s1600-h/softmachine1967.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 200px; height: 135px;" src="http://3.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/Stc8LxI-a1I/AAAAAAAAAIQ/TzheqJJcdkI/s200/softmachine1967.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5392845251666668370" /></a><em>Album:</em> The Soft Machine I (1968)<p>Po prvé - ospravedlňujem sa za dlhšiu pauzu. Holt, moja lenivosť je neprekonateľná. Po druhé - dnešná skladba je fakt "pecka" a jednou z mojich srdcoviek. </p><p>Krehká a melancholická "A Certain Kind" sa objavila na prvom albume britskej skupiny The Soft Machine, ešte predtým, než sa kapela definitívne ponorila do temnejších a pre bežného poslucháča menej prístupných psychedelicko-(takmer)freejazových vĺn. Prekrásna, hammond orgánom podfarbená melódia mi v mnohom pripomína tvorbu súputníkov z Procol Harum (ktorých milujem čím ďalej, tým viac), za vokály by sa určite nehanbili ani šuhaji z The Beach Boys a nezameniteľná "prekladaná" Wyattova hra na bicích ani po desiatkach rokov nestratila na čare ani tú povestnú štipku.</p><p><object width="320" height="265"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/AWHQxvgalfE&hl=en&fs=1&"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/AWHQxvgalfE&hl=en&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><br /></p><p><span style="font-size:78%;">zdroj obrázku (picture source): cuneiformrecords.com</span></p><p><br /></p>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-60483654317924379562009-08-13T11:29:00.002+02:002009-08-14T10:08:10.628+02:00Yeah Yeah Yeahs - Zero<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://3.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SoUaxnU1iJI/AAAAAAAAAII/2jiNt5kO9x4/s1600-h/yeah.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 200px; height: 164px;" src="http://3.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SoUaxnU1iJI/AAAAAAAAAII/2jiNt5kO9x4/s200/yeah.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5369727570381473938" /></a><em>Album:</em> It's Blitz! (2009)<p>Newyorských Yeah Yeah Yeahs mám veľmi rád, a to aj keď nie som ich oddaným fanúšikom a nesledujem každý krok tejto skupiny. Dôvod? Takmer každý ich singel je odlišný a vždy svieži a energický. </p><p>Zero nie je výnimkou. Príliš nesledujem albumovú tvorbu skupinu (áno, mal by som sa hanbiť) a preto ma prekvapil o mnoho elektronickejší zvuk, než ak som si pamätal z predošlých singlov. Po úvode sťaby zo starších albumov Chemical Brothers je ale jasné, že sú mne známi YYY so všetkým, čo k ním patrí. Nápadistosť, detská energickosť, neodolateľný hlas charizmatickej Karen-O, a stále veľmi výrazný punkový drajv, ktorý si pamätám z prvých nahrávok mladých newyorkčanov. Hitovka, ako sa patrí, a zástupca druhu vzácneho ako šafrán - je bez problémov hrateľná v alternatívnych, i osvietenejších komerčných rádiách. Také ale na Slovensku nenájdeme ani s lupou a tak si ju už tradične môžme vypočuť len na vlnách záchrancu vkusu v slovenskom éteri, Rádia FM.</p><p>video: http://www.youtube.com/watch?v=TGxBTsmuRIk</p><p><span style="font-size:78%;">zdroj obrázku (picture source): http://www.yeahyeahyeahs.com/photos/detail.aspx?fid=6324&phid=6328</span></p>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-67356303569331349272009-07-29T12:04:00.007+02:002009-07-30T16:35:07.929+02:00Michael Hutchence feat. Bono - Slide Away<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://4.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SnGvh8hp6MI/AAAAAAAAAIA/wGHq0FFwt54/s1600-h/hutchence.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 200px; height: 200px;" src="http://4.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SnGvh8hp6MI/AAAAAAAAAIA/wGHq0FFwt54/s200/hutchence.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5364261628892801218" /></a><em>Album: </em>Michael Hutchence (1999)<p>Aj smrť a tragédia patria k životu a to i v optimistickom a slnečnom lete. Za dnešnú pesničku dňa som si vybral duet medzi spevákom slávnych austrálskych INXS a Bonom Voxom z ešte slávnejších U2.</p><p>Skladba z dlho pripravovaného sólového albumu patrí k najmrazivejším a najtemnejším songom v rámci popu, aké som kedy počul. Tesne pred dokončením albumu sa za dodnes nevyjasnených okolností Hutchence obesil (resp. bol nájdený obesený) vo svojej hotelovej izbe a tento dlhšie plánovaný duet bol tak Bonom naspievaný až po Michaelovej smrti. Bono tejto tragickej udalosti prispôsobil svoje text a už aj tak po hudobnej i textovej stránke dosť temná a pesimistická skladba dostala Bonovým príspevkom ešte väčšiu hĺbku. Nebojím sa Bonov príspevok označiť za jeden z jeho textárskych vrcholov a jeho až nezvykle pietny spev perfektne sedí k päťhviezdičkovému hudobnému podkladu. Na prstoch jednej ruky sa dajú spočítať skladby, pri ktorých počúvaní mi po tele prebehnú tak silné zimoriavky, ako pri tejto.</p><p>Škoda Michael, že si to predčasne zabalil. Skladba dokazuje, že si bol na vrchole svojich speváckych možností a že tvoj hlas mal väčšiu silu aj nástojčivosť, ako kedy predtým. Ale ak už si musel odísť, lepšiu labutiu pieseň si si nemohol vybrať.</p><p><object width="320" height="265"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/fNqBLfGK5dc&hl=en&fs=1&"><param name="allowFullScreen" value="true"><param name="allowscriptaccess" value="always"><embed src="http://www.youtube.com/v/fNqBLfGK5dc&hl=en&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><span style="font-size:78%;">zdroj obrázku (picture source): galaxie.name</span></p><p></p>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-12941365768357697542009-07-22T12:32:00.027+02:002009-07-22T19:21:12.774+02:00Talking Heads - Stop Making Sense<a href="http://1.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SmccCWsKRtI/AAAAAAAAAH4/smF7bBZQsHQ/s1600-h/stop+making+sense.jpeg"><img style="MARGIN: 0px 0px 10px 10px; WIDTH: 139px; FLOAT: right; HEIGHT: 200px; CURSOR: hand" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5361284708183983826" border="0" alt="" src="http://1.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SmccCWsKRtI/AAAAAAAAAH4/smF7bBZQsHQ/s200/stop+making+sense.jpeg" /></a><strong>Talking Heads - Stop Making Sense (1983)</strong><br /><div><div><em>formát: DVD (1999, Palm Pictures)</em></div><div><em>dĺžka: 88 minút</em> </div><div> </div><div>Ak hľadáte niečo, čo vás stopercentne dostane zo zabehaných koľají štandartných, "nudných" štadiónových koncertov, vaše hľadanie sa práve skončilo. Záznam vystúpenia kultových Talking Heads s názvom Stop Making Sense je všetkým iným, len nie nudou, či rutinou.<br /></div><div>DVDčko s koncertom sa ku mne dostalo v podstate náhodou. Tvorbu Talking Heads poznám len veľmi zbežne a i keď tých pár pesničiek, ktoré si k ním viem priradať, mám vcelku rád, od koncertu som príliš veľa neočakával. Omyl, vážení.Stop Making Sense pripomína skôr záznam absurdného divadelného predstavenia, rozcvičky žiakov materskej škôlky, popoludnia na dvore psychiatrickej liečebne a čo ja viem ešte čoho. Skupina počas koncertu (mimochodom, zvukovo dosť "namakaného") veselo tancuje, pobehuje okolo pódia, predvádza podivuhodné pohybové kreácie a vykonáva iné, na obyčajných koncertoch nie často vídané veci. Dojem ešte umocňuje fakt, že kamery a strih sa sústreďujú prakticky len na (divadelne pôsobiace) pódium a takmer úplne ignorujú publikum koncertu. Koncert tak pôsobí ako roztomilá, mierne šialená súkromná párty Davida Byrna (speváka a frontmana) a spoločníkov. Divadelný efekt je podporený príjemne strohým, komorným riešením pódia a veľmi efektným nasvietením. Veľmi vtipný je aj nápad s gradáciou celej "show" - na začiatku príde na akože rozostavané pódium iba sám Byrne s akustickou gitarou a až postupne sa pridávajú kulisy a s nimi aj ďalší členovia jeho skupiny.<br /></div><div>A teraz konečne k hudobnej stránke. Ako neznalec tvorby Talking Heads neviem posúdiť, do akej miery je výber skladieb reprezentatívny a či je akousi "best off-kou" skupiny, ale osobne som pri pri pozeraní koncertu nenudil ani chvíľu. Ani v najmenšom mi nevadilo, že som doteraz poznal len pár ich pesniček (Psycho Killer, Heaven). Koncert zo mňa spravil okamžitého fanúšika Talking Heads a určite sa v najbližšom čase na ich tvorbu pozriem bližšie, aby som dohnal zmeškané.</div><div>Verdikt? Skvelý hudba, slušný zvuk, nezabudnuteľná show. Jednoznačne odporúčam do pozornosti všetkým fanúšikom kvalitnej hudby. Z vlastnej skúsenosti môžem garantovať príjemnú cca. hodinu a pol zábavy, a to aj keď Talking Heads poznáte len z rýchlika.<br /><br /><p><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://3.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SmcWywyG_QI/AAAAAAAAAG4/guZOiW2NAVM/s1600-h/th4.jpg"><img style="WIDTH: 320px; HEIGHT: 200px; CURSOR: hand" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5361278942752210178" border="0" alt="" src="http://3.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SmcWywyG_QI/AAAAAAAAAG4/guZOiW2NAVM/s320/th4.jpg" /></a><a href="http://1.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SmcX2jz9z_I/AAAAAAAAAHA/Pmm1j0gxN-E/s1600-h/th.jpg"><img style="WIDTH: 320px; HEIGHT: 200px; CURSOR: hand" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5361280107501441010" border="0" alt="" src="http://1.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SmcX2jz9z_I/AAAAAAAAAHA/Pmm1j0gxN-E/s320/th.jpg" /></a></p><a href="http://3.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SmcX_p9PvCI/AAAAAAAAAHI/2D7y3pZGoMU/s1600-h/th3.jpg"><img style="WIDTH: 320px; HEIGHT: 200px; CURSOR: hand" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5361280263769799714" border="0" alt="" src="http://3.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SmcX_p9PvCI/AAAAAAAAAHI/2D7y3pZGoMU/s320/th3.jpg" /></a> <a href="http://3.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SmcZDcAkawI/AAAAAAAAAHQ/1opdNgH_5fc/s1600-h/th6.jpg"><img style="WIDTH: 320px; HEIGHT: 200px; CURSOR: hand" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5361281428256746242" border="0" alt="" src="http://3.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SmcZDcAkawI/AAAAAAAAAHQ/1opdNgH_5fc/s320/th6.jpg" /></a></div><div><object width="320" height="265"><br /><embed src="http://www.youtube.com/v/5zNdMc6wGtU&hl=en&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object><br /><br /><object width="320" height="265"><embed src="http://www.youtube.com/v/G_i5M6Jud88&hl=en&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></div><div><span style="font-size:78%;">zdroj obrázku (picture source): amazon.com</span></div></div>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-6045729598611685152009-07-16T12:28:00.005+02:002009-07-16T12:50:44.657+02:00Pohoda CD, Eric Clapton & Friends Live<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://4.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/Sl8FqOROPlI/AAAAAAAAAGM/65011XqSGWo/s1600-h/claptonandfriends1986.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 143px; height: 200px;" src="http://4.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/Sl8FqOROPlI/AAAAAAAAAGM/65011XqSGWo/s200/claptonandfriends1986.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5359008304537157202" /></a>V posledných 2 - 3 rokoch sa CD a DVD prílohy stali úplne bežnou súčasťou sortimentu novinových stánkov. Neviem, ako vy, ale ja osobne som za ne vydavateľstvám (a obrovskej konkurencii) veľmi vďačný. Prečo? Stačí sa vrátiť len o pár rokov späť a spomenúť si na vtedajšie ceny hudobných aj filmových titulov. Aj keď jadro prílohovej ponuky stále tvoria hlavne béčkové ležiaky, pravidelne sa za smiešny peniaz daj kúpiť aj tituly, ktoré fakt stoja za to a za ktoré by ste pred pár rokmi zaplatili kľudne aj 700 Sk a viac.<p>Pre stále narastajúci počet zaujímavých hudobných DVDčiek som sa rozhodol zriadiť novú rubriku. V nej vás budem pravidelne informovať o (podľa môjho názoru) zaujímavých, hlavne hudobných CD a DVD, ktoré si budete môcť kúpiť v novinových stánkoch. A začneme hneď z ostra.</p><p>Dnes (16. júl 2009) do stánkov prichádza titul "Eric Clapton & Friends live 1986". Vydáva ho Ringier Slovakia a stojí zanedbateľné 1,99€. Nie je to po hudobnej ani vizuálnej stránke vrcholný Claptonov koncert, ale jeho kúpu určite neoľutujete. Nemal som ho možnosť ešte vidieť celý, ale osobne by som si ho kúpil u len kvôli skladbám ako Layla, Sunshine of Your Love či Holy Mother. Mimochodom, v rovnakej edícii vyšlo už viacero zaujímavých titulov (jediná záslužná činnosť Ringieru, ktorý bombarduje trh bulvárom najhoršieho typu) a možno sa vám podarí ešte kúpiť minulotýždňový koncert Roya Orbisona z roku 1982 za rovnako nízku cenu. Odporúčam všetkými desiatimi.</p><p>Druhý zaujímavý titul, ktorý sa do stánkov dostáva dnes (len dnes - kupujte, kým môžete!), je výberovka slovenských interpretov, ktorý vystúpia, alebo vystúpili na práve sa začínajúcom festivale Pohoda. Nebudem to vypisovať obsah celého CD, ktoré je celé veľmi citlivo a dobre zložené z rôznych hudobných žánrov a zo skladieb rôzneho veku. Ja som bol nadšený hlavne zo skladieb od Kosy z Nosa a "Rôznich" (cover verzia "revolučného" hitu od Ivana Hoffmana), ktoré sa prakticky nikde nedali zohnať a ktoré patria k tomu najlepšiemu, čo slovenská nezávislá hudobná scéna vyprodukovala. Čerešnička na záver - CD je grátis prílohou k dnešnému vydaniu denníka SME. Okamžite upaľujte k najbližšiemu stánku, kým je ešte čas.</p><p><span style="font-size:78%;">zdroj obrázku (picture source): http://www.digitallyobsessed.com/cover_art2/claptonandfriends1986.jpg</span></p>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-27223115867563021022009-07-07T11:17:00.016+02:002009-07-07T19:15:46.422+02:0010 výnimočných skladieb Syda Barretta<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://4.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SlOCp4Vn6pI/AAAAAAAAAGE/-GChgNyVVSM/s1600-h/syd_barrett.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 152px; height: 200px;" src="http://4.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SlOCp4Vn6pI/AAAAAAAAAGE/-GChgNyVVSM/s200/syd_barrett.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5355768037882981010" /></a><strong>Syd Barrett (* 6. január 1946 - † 7. júl 2006)</strong><p>Dnes sú to presne 3 roky od odchodu "šialeného diamantu" Syda Barretta. Pre tých, ktorý ho nepoznajú - Syd bol zakladajúcim členom Pink Floyd a v začiatkoch skupiny takmer výlučným autorom skladieb skupiny, ktoré boli typické svojou psychedelickou náladou a textami. Bohužiaľ, ako každý génius, tak aj Syd mal isté problematické vlastnosti - bol vášnivým požívateľom LSD a marihuany a to v kombinácii s jeho vrodenými predispozíciami k schizofrénii spôsobilo, že sa v roku 1968 takmer úplne povahovo zmenil a nebol schopný dodržiavať svoje povinnosti, takže bol zo skupiny "odídený" a nahradený Davidom Gilmourom. Po odchode sa jeho problémy čoraz viac stupňovali, no ešte nahral s veľkými problémami 2 geniálne albumy -The Madcap Laughs a Barrett. Bohužiaľ, v polovici 70tych rokov sa Syd stiahol do úplnej dobrovoľnej izolácie a už nikdy nenahral ani notu. Pred zrakom verejnosti zostal totálne skrytý až do svojej smrti v roku 2006. Z bývalého génia sa stal čudák, ktorý sa ukrýval vo svojom domčeku v Cambridgi a ktorý o hudbe a vlastne o svojej minulosti celkovo nechcel ani len počuť.</p><p>Aj keď bol Syd aktívny doslova len pár rokov a nenahral toho príliš veľa, no nie veľkú kvantitu viac než vyvažuje kvalita jeho diela. Ako malú spomienku na tohto génia som si dovolil vybrať 10 výnimočných skladieb, či už z obdobia jeho pôsobenia v Pink Floyd, alebo z neskoršej, sólovej tvorby. Bez poradia.</p><p><strong>Jugband Blues</strong></p><p>Sydova labutia pieseň zo samého konca jeho pôsobenia v Pink Floyd. "Skladačkovitá", schizofrenická pesnička, zložená z viacerých akoby nesúvisiacich dielov je smutným dokumentom postupného psychického rozkladu Sydovej osobnosti, no i geniality a nápaditosti, z akou Syd písal pesničky.</p><p><object width="320" height="265"><embed src="http://www.youtube.com/v/RTtXVrANEhU&hl=en&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><strong>If It's In You</strong></p><p>Typická Barrettova detsky hravá pieseň, ktorá svojou jednoduchou, ale nápaditou krehkou melódiou a zanieteným spevom dostane asi každého . Minimalistický, len na akustickej gitare zahraný song bol nahrávaný už v období ťažkej psychickej krízy, no i tak jej prostredníctvom žiaria posledné záblesky Sydovej geniality, ktorá bohužiaľ už o krátky čas zhasla.</p><p><object width="320" height="265"><embed src="http://www.youtube.com/v/k62ihqr4oUU&hl=en&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><strong>Feel</strong></p><p>Hudobná dvojička "If It's In You". Vždy ma pri ich počúvaní napadajú zmiešané pocity. Skladby sú to bezosporu vynikajúce, ale vždy ma prepadne mierny smútok. Na prvé počutie je jasné, že Syd pri ich skladaní prežíval veľké psychické zmeny a že na ich dokončenie už nemal veľa síl. Čo by ešte Syd po hudobnej stránke dokázal, ak by ho nedostihli jeho vlastný démoni? Extrémne zimomriavková a dojímajúca skladba.</p><p><object width="320" height="265"><embed src="http://www.youtube.com/v/xcBpmNBLKyQ&hl=en&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><strong>Dominoes</strong></p><p>Neskromne si myslím, že som napriek mladému veku počul už úctyhodné množstvo kadejakej hudby všetkých možných i nemožných žánrov. Určite nič z toho ale v tragickosti netromfne nesmierne smutnú pieseň Dominoes. Ťažko by sa dalo spočítať, koľkokrát som ju už očul, ale vždy mi spoľahlivo vyvolá zimomriavky na chrbte. Do hudby dokonale pretavený smútok, ktorá sa vám dostane pod kožu ľahšie, ako chladná novembrová hmla pod vaše šaty.</p><p><object width="320" height="265"><embed src="http://www.youtube.com/v/tU-L9oriaTc&hl=en&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><strong>Baby Lemonade</strong></p><p>Opakom smutnej Dominoes je znovu detsky hravá, až skoro surreálna Baby Lemonade s pre mňa dosť nezrozumiteľným, no o to milším a psychedelickejším textom. Hutný základ skladbe dodáva exkluzívna štúdiová kapela zložená z členov Soft Machine. Ideálny štart platne Barrett.</p><p><object width="320" height="265"><embed src="http://www.youtube.com/v/i6Pi2VVTr9M&hl=en&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><strong>Gigolo Aunt</strong></p><p>Ďalšia z (neveľkého počtu) bezstarostných, optimistických Barrettových pesničiek. Milujem Barrettove komernejšie, len na akustickej gitare hrané skladby, ale tejto pesničke doprovodná kapela a dodatočná produkčná úprava dodáva ďalší rozmer. Milujem jej zvonivé gitary, spomalene nahrané a následne dvojnásobnou rýchlosťou púšťané gitarové sóla (v tej dobe populárny efekt) a jemné, "nežné" hammond klávesy. Asi najveselšie znejúca Sydova skladba vôbec.</p><p><object width="320" height="265"><embed src="http://www.youtube.com/v/4dOah-inh08&hl=en&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><strong>See Emily Play</strong></p><p>Ajajaj, osobne túto pesničku považujem za vrchol tvorby raných Pink Floyd. Neuveriteľne svieža a nápaditá pesnička, ktorá spolu s "kolegami" z tejto etapy skupiny býva často totálne prehliadaná fanúšikmi, pre ktorých Pink Floyd predstavujú iba albumy DSOTM či WYWH. Filigrántske klavírne intro a nezameniteľná Wrightova hra na hammondoch nás uvádza do skladby s takmer rozprávkou atmosférou, ktorá by mohla slúžiť ako ukážkový príklad Barretovej tvorby z čias Pink Floydu. K pomerne temnej a záhadnej hudbe by väčšinu textárov asi nenapadlo napísať text ako z knihy pre deti predškolského veku. Barretta áno a jeho poetické texty sa stali jeho hlavným trademarkom až do konca jeho kariéry.</p><p><object width="320" height="265"><embed src="http://www.youtube.com/v/F94vHO7okZQ&hl=en&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><strong>Bob Dylan Blues</strong></p><p>Veľmi rád by som vedel, či sa táto 3 desaťročia stratená skladba dostala niekdy k samotnému Dylanovi a ak áno, aká bola jeho reakcia. Skladba bola jedným z prvých songov, ktoré mladý Barrett samostatne napísal a je poctou, no zároveň jemným výsmechom vtedy sa rodiacej hviezdy Boba Dylana. Znie to možno paradoxne, ale treba si ju vypočuť na vlastné uši. Text je na barrettove pomery ešte pomerne prístupný a zrozumiteľný aj pre bežného smrteľníka. Melodicky je pesnička jednoduchá, ale Barrett ako majster minimalizmu dokázal z pár opakujúcich sa akordov spraviť skladbu s vysokým stupňom chytľavosti, ktorú si často v mp3 prehrávači pustím aj 5, 6 krát za sebou. Byť Dylanom, cítil by som sa touto skladbou extrémne poctený, lepšiu poctu (napriek pár štipľavým narážkam) majstrovi žánru asi už nikdy nikto nenahrá.</p><p><object width="320" height="265"><embed src="http://www.youtube.com/v/UU5zi3Dp8QA&hl=en&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><strong>Vegetable Man</strong></p><p>Jedna z posledných Barretových skladieb, napísaných počas pôsobenia v PF. Pesnička plynulo nadväzuje na zvuk album Piper at the Gates of Down a pôvodne mala výjsť ako singel. Nakoniec sa tak nestalo a absolútne nechápem, prečo sa tento skvost dodnes nedočkal oficiálneho vydania. Tragický je fakt, že behom pár nasledujúcich rokov sa na "vegetable mana" (v prenesenom význame muža vo vegetatívnom stave) zmenil aj samotný autor skladby.</p><p><object width="320" height="265"><embed src="http://www.youtube.com/v/I7e1RUXUx7o&hl=en&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><strong>It's No Good Trying</strong></p><p>Ako som pred časom v recenzii Barrettovho albumu spomínal, túto skladbu mám veľmi rád predovšetkým vďaka neuveriteľnému drajvu a nasadeniu sprievodnej skupiny (členovia Soft Machine) a špeciálne výkonu ich bubeníka, fenomenálneho Roberta Wyatta. Výsledkom spojenia nadupanej živej kapely a Barrettovho skladateľského a textárskeho génia nemohlo byť nič iné, než totálna pecka.</p><p><object width="320" height="265"><embed src="http://www.youtube.com/v/yjBHUn8y-Jo&hl=en&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><span style="font-size:78%;">zdroj obrázku (picture source): http://laughingsquid.com/syd-barrett-wish-you-were-here/</span></p>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-24943404841895492492009-07-02T19:44:00.001+02:002009-07-02T19:44:53.739+02:00Sonic Youth - Teen Age Riot<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://1.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SkzxIKTmgxI/AAAAAAAAAF8/1YA6gYeDqgI/s1600-h/sonicYouthPhoto2006.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 200px; height: 152px;" src="http://1.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SkzxIKTmgxI/AAAAAAAAAF8/1YA6gYeDqgI/s200/sonicYouthPhoto2006.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5353919179544494866" /></a><em>Album: </em>Daydream Nation (1988)<p>Na prstoch jednej ruky by som dokázal spočítať skupiny, ktoré vydali viac ako 10 albumov a pritom ani jedna jediná skladba na nich sa nachádzajúca nie je nudná a zbytočná. Zástupcom takéhoto veľmi zriedkavého hudobného druhu sú aj newyorský Sonic Youth. Z viac ako 15tich LPčiek tejto postpunkovej legendy sa jediná skladba vyberá ťažko, ale keď už tak už pre účely tejto "rubriky" musím učiniť, mojou prvou voľbou je titulný song skvelého albumu Daydream Nation, Teen Age Riot.</p><p>Skladba, ktorá patrí k míľnikom indie rocku a punku a ktorá pomáhala definovať tieto žánre. Sociálnou tématikou textu a nasratosťou sa pesnička hlási k punku 70tych a 80tych rokov, ale už len 1,5 minútové intro a 7 minútová dĺžka skladby jasne hovoria, že nejaké rozdiely oproti klasickému, "drevnému" punku tu už predsa len budú. Pri svojej vysoko nadpriemernej dĺžke pesnička nenudí ani nanosekundu a pôsobí neustále gradujúcim dojmom. Každú sekundu si vychutnávate a zároveň sa tešíte na ďalšiu. Na Sonic Youth sa mi vždy páčil nabrúsený a pritom megacool zvuk (trápny, no jediný výstižný popis) a nesilený spev, ktorý môže poslucháčom odchovaným komerčným preafektovaným punkpopom ala Offspring znieť, ako keby mal spevák celú pesničku "na háku"a spieval ju len z polovice. Opak je pravdou - podobne precítene a úprimne spievaný song sa aj vo vlnách kvalitnej indie hudby hľadá len s ťažkosťami.</p><p>Mimochodom, dúfam, že sa raz dočkáme vystúpenia Sonicov aj u nás na Slovensku. Prosím ctených organizátorov, aby sa k tomuto kroku konečne dokopali a nedovážali sem len vyhasnatý odpad, o ktorý na západe už nikto nemá záujem. Členovia SY sú napriek veku 50+ v špičkovej koncertnej forme a bolo by super mať možnosť ich vidieť naživo.</p><p><object width="320" height="265"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/tdeTQPgh9SE&hl=en&fs=1&"><param name="allowFullScreen" value="true"><param name="allowscriptaccess" value="always"><embed src="http://www.youtube.com/v/tdeTQPgh9SE&hl=en&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p>Zdroj obrázku: http://www.devilgraphics.com/sonic-youth/SonicYouthPhoto2006.jpg</p>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-29583041660389154272009-06-27T22:14:00.000+02:002009-06-27T22:15:14.586+02:00Joy Division - Transmission<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://3.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SkZ9o3S_hnI/AAAAAAAAAF0/RzISoLiBTMc/s1600-h/joydivisionweb__78_.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 200px; height: 194px;" src="http://3.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SkZ9o3S_hnI/AAAAAAAAAF0/RzISoLiBTMc/s200/joydivisionweb__78_.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5352103348168263282" /></a><em>Singel: </em>Transmission (1979)<p>Často som sa zamýšľal, prečo tí najlepší a najzaujímavejší ľudia a v tomto prípade špeciálne hudobníci, odchádzajú z tohoto sveta skôr, ako šedý priemer. Spevák kultových Joy Division Ian Curtis ukončil vlastnou rukou svoj život ešte len v 23-och rokoch, ale to čo za sebou zanechal, nedokáže väčšina hudobníkov za celý život.</p><p>Dosť bolo klišé. Tvorba Joy Division pozostáva zo samých klenotov, o to ťažšie bolo pre mňa vypichnúť jednú jedinú skladbu. Nakoniec som sa rozhodol pre Transmission, ktorá je jednou z najdynamickejších a najenergickejších pesničiek skupiny. To ale neznamená, že by v nej absentovala pre skupinu typické temné ladenie a rozhodne sa nedá povedať, že by bola nejakou optimistickou rádiovou hitovkou. V skladbe sú pretavené všetky hudobné vplyvy, ktoré na JD pôsobili a ktorými sa inšpirovali, ja v nej cítim dosť výrazný vplyv staršej tvorby Davida Bowieho a samozrejme anglickej punkovej vlny prelomu 70tych a 80tych rokov. Pritom si zachováva všetky znaky typickej "joydivisionovky" - poriadne nabudená basová linka, nezameniteľný takmer-strojový rytmus bubeníka Stephena Morrisa, výrazné gitarové gitarové ríffy a hlavne spev Iana Curtisa, ktorý dokáže prepínať svoj hlas behom sekundy z nezaujatej a tlmenej do maximálne vzrušenej a energickej polohy.</p><p>Ak ste doteraz príliš hudbu Joy Division nepoznali a skladba sa vám zapáčila, jednoznačne do vašej pozornosti odporúčam nielen oba albumy skupiny, ale aj vynikajúcu filmovú biografiu o Ianovi Curtisovi. Film, na ktorý sa nezabúda a ktorý vo vás zanechá hlbokú stopu.</p><p><object width="320" height="265"><object width="320" height="265"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/flVEoNuEYgE&hl=en&fs=1&"><param name="allowFullScreen" value="true"><param name="allowscriptaccess" value="always"><embed src="http://www.youtube.com/v/flVEoNuEYgE&hl=en&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></object></p><p><span style="font-size:78%;">zdroj obrázku (picture source): http://joydivision.homestead.com/gallery.html</span></p>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-75350407852031373692009-06-26T16:09:00.004+02:002009-06-26T17:01:22.390+02:00The Jackson 5 - I Want You Back<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://4.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SkThvtLX3qI/AAAAAAAAAFs/148IFYAXXUE/s1600-h/michael_jackson-1979-290x400.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 145px; height: 200px;" src="http://4.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SkThvtLX3qI/AAAAAAAAAFs/148IFYAXXUE/s200/michael_jackson-1979-290x400.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5351650466920390306" /></a><em>Album:</em> Diana Ross Presents The Jackson 5 (1969)<p>Je mi ľúto, že až dnešná nešťastná udalosť ma, podobne ako milióny ďalších ľudí na celom svete, donútila si po dlhšej dobe spomenúť na hudobnú tvorbu kráľa popu, práve zosnulého Michaela Jacksona.</p><p>Ak mám by úprimný, nikdy som nebol jeho veľkým fanúšikom a jeho hudba od začiatku 90-tych rokov vyššie ma už míňala úplne. Napriek tomu si myslím, že v jeho osobe odchádza jedna z najvyznamnejších ikon svetovej popmusic a ani dvadsať rokov bulvárnej špiny a senzácií nedokážu prekryť fakt, že predovšetkým na začiatku svojej kariéry bol Michael jedným z najoriginálnejších a najkvalitnejších popových spevákov, navyše so skvelým citom pre výber hudobných producentov.</p><p>Ako skladbu dnešného smutného dňa som vybral jeden z prvých hitov slávnej súrodeneckej skupiny The Jackson Five s názvom I Want You Back. Úmyselne som nevybral nič ponuré ani nostalgické - skvelá optimistická pesnička v typickom motown zvuku odspievaná sólovo vtedy ešte len 11-ročným Michaelom je tou najvhodnejšou cestou, ako si Michaela pripomenúť.</p><p><div><object width="420" height="339"><param name="movie" value="http://www.dailymotion.com/swf/x1hyfz"><param name="allowFullScreen" value="true"><param name="allowScriptAccess" value="always"><embed src="http://www.dailymotion.com/swf/x1hyfz" type="application/x-shockwave-flash" width="420" height="339" allowfullscreen="true" allowscriptaccess="always"></embed></object><br /><b><a href="http://www.dailymotion.com/swf/x1hyfz">Jackson 5 I Want You Back 1970</a></b><br /><i>by <a href="http://www.dailymotion.com/tempona">tempona</a></i></div><p></p><p><span style="font-size:78%;">zdroj obrázku (picture source): http://www.virginmedia.com</span></p>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-80161502941198399682009-06-13T17:57:00.005+02:002009-06-14T14:57:03.083+02:00Manic Street Preachers - Roses in the Hospital<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://4.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SjTzAodvxOI/AAAAAAAAAFk/kscVz8xoWLA/s1600-h/manicstreetpreachers.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 200px; height: 150px;" src="http://4.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SjTzAodvxOI/AAAAAAAAAFk/kscVz8xoWLA/s200/manicstreetpreachers.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5347165849783354594" /></a><em>Album:</em> Gold Against the Soul (1993)<p>Aj keď politické názory členov velšskej legendy Manic Street Preachers mi pripadajú mierne povedané naivné, po hudobnej stránke má táto kapela sklamala len málokedy. Predovšetkým v prvej polovici 90tych rokov produkovala svieži, energický a svojský rockenroll, akého bolo v tom čase v Európe pomerne málo.</p><p>Mojou "srdcovkou" je skladba Roses in the Hospital. Zvláštnym spôsobom zároveň smutná i veselá skladba z časov, keď MSP produkovali ešte priamočiarejšiu (v najlepšom slova zmysle) a zbytočne neprešpekulovanú hudbu. Manici sa v skladbe predvádzajú v najlepšej forme - hlavne skvelá a dravá melódia plus spev a kvílivá gitara Jamesa Deana Bradfielda dodávajú rannej tvorbe MSP ten správny esprit, vďaka ktorému sa dajú ich prvé albumy označiť za míľniky európskeho (indie?) rocku toho obdobia. A pri skladbe Roses in the Hospital rozhodne nemôžem opomenúť ani skvelý text a videoklip, ktorý si môžete pozrieť na konci článku. Šup do toho!</p><p><object width="320" height="265"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/MwIHV0tkkx0&hl=en&fs=1&"><param name="allowFullScreen" value="true"><param name="allowscriptaccess" value="always"><embed src="http://www.youtube.com/v/MwIHV0tkkx0&hl=en&fs=1&" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><span style="font-size:78%;">zdroj obrázku (picture source): www.rocksbackpages.com</span></p>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-65507915881073355582009-06-01T10:24:00.005+02:002009-06-01T11:08:40.308+02:00Fever Ray - Seven<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://2.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SiOai8_1_1I/AAAAAAAAAFc/UlFwp-DXuMc/s1600-h/FeverRay-01-wide.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 200px; height: 175px;" src="http://2.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SiOai8_1_1I/AAAAAAAAAFc/UlFwp-DXuMc/s200/FeverRay-01-wide.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5342283508271677266" /></a><em>Album:</em> Fever Ray (2008)<br /><p>Musím sa priznať, že v poslednom čase trpím veľkou náklonnosťou ku škandinávskej elektronickej hudbe. Je takmer nepochopiteľné, ako môže pár krajín s počtom obyvateľou takmer zanedbateľným v rámci Európy produkovať také kvantá kvalitnej elektronickej hudby. </p><p>Kým nórski Röyksopp tento rok prišli s optimistickou a rozjarenou novinkou Junior, polovica švédskehu súrodeneckého dua The Knife Karin Dreijer Andersson vydala na sklonku roku 2008 pod pseudonymom Fever Ray o dosť temnejší a hĺbavejší album s rovnomenným názvom. Ako fanúšik The Knife som očakával zvuk značne podobný, akým sa toto súrodenecké prezentovalo na štyroch albumoch materskej skupiny a moje očakávania sa naplno potvrdili. </p><p>Trúfalo si dovolím tvrdiť, že skladba Fever Ray (súčasný singel z albumu) je asi tým najlepším, čo doteraz vyšlo z dielní The Knife, resp. od Karin Dreijer Andersson. Ťažko definovateľný "knifeovský" zvuk je v nej dovedený až do dokonalosti a neverím, že sa niekomu táto skladba nemôže aspoň trochu páčiť. Mňa strhla po prvom vypočutí a 5 minút éterického temného severského vetra ma baví aj po už asi dvestom opakovanom počúvaní v priebehu týždňa a pochybujem, že sa mi táto skladba v dohľadnej dobe "opočúva". Teším sa na videoklip (tie majú The Knife vždy špičkové) a s napätím očakávam, čoho sa od Karin Dreijer Andersson v budúcnosti ešte dočkáme - či už v The Knife alebo sólovo.</p><p><object width="320" height="265"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/kW972em87MU&hl=en&fs=1"><param name="allowFullScreen" value="true"><param name="allowscriptaccess" value="always"><embed src="http://www.youtube.com/v/kW972em87MU&hl=en&fs=1" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><span style="font-size:78%;">zdroj obrázku: www.thespacelab.tv</span></p>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-39759457685930981512009-05-26T12:58:00.001+02:002009-05-26T12:58:28.710+02:00John Frusciante feat. River Phoenix - Height Down<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://3.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/ShvKZ1KWaBI/AAAAAAAAAFE/Bo9uBXSN5kU/s1600-h/frusciante.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 159px; height: 200px;" src="http://3.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/ShvKZ1KWaBI/AAAAAAAAAFE/Bo9uBXSN5kU/s200/frusciante.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5340084328293885970" /></a><em>Album:</em> Smile from the Streets You Hold (1997)<p>Oboch protagonistov dnešnej skladby dňa, člena Red Hot Chilli Peppers Fruscianteho a predčasne zosnulého herca Rivera Phoenixa, spájalo okrem intenzívneho používania drôg aj priateľstvo a záľuba v hudbe. Heroín nakoniec Phoenixa pripravil o život a ďaleko k podobnému osudu nemal ani Frusciante, ktorý sa ale v poslednej chvíli našťastie dokázal zo závislosti dostať a po dlhoročnej pauze sa neskôr aj vrátil k svojej materskej skupine.</p><p>Kompilačný album Smile from the Streets You Hold, ktorý vyšiel v 97om roku, ponúka výber skladieb hlavne z temného obdobia polovice 90tych rokov, kedy Frusciante zažíval najťažšie boje s démonmi drogovej závislosti a kedy sa na dlhšie obdobie vytratil zo zorného poľa svojich fanúšikov. Pesničkám na sile neuberá ani to, že boli väčšinou nahrávané takmer "podomácky", v značne improvizovaných podmienkách a na ich zvuku je to dobre badať.</p><p>Height Down je pre mňa osobne asi najlepšou skladbou, akú kedy Frusciante zložil a to hlavne pre jej neuveriteľne silný psychedelický náboj. Na albume patrí k najstarším skladbám, keďže vznikla ešte na konci osemdesiatych rokov a ak by sa otec a modla psychedélie 60tych rokov Syd Barrett na začiatku 90tych rokov vrátil k nahrávaniu, tak by jeho tvorba s veľkou dávkou pravdepodobnosti znela veľmi podobne. Ktovie, či sa tvorcovia priamo inšpirovali Barrettovým minimalizmom, ale Height Down je postavená na podobnom recepte - jednoduchý, no geniálny gitarový motív a krehký spev s podivným, pre bežného smrteľníka nie celkom pochopiteľným textom. Škoda, že pre Rivera Phoenixa to bola jedna z posledných skladieb aké kedy stihol nahrať, ale ak už osud musel rozhodnúť tak kruto, ako rozhodol, tak pôsobivejšiu labutiu pieseň si mohol vybrať len ťažko.</p><p><object width="320" height="265"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/OrQtwCOJWP4&hl=en&fs=1"><param name="allowFullScreen" value="true"><param name="allowscriptaccess" value="always"><embed src="http://www.youtube.com/v/OrQtwCOJWP4&hl=en&fs=1" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><span style="font-size:78%;">zdroj obrázku (picture source): www.stadium-arcadium.com</span></p>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-43440684884987792782009-05-18T11:07:00.004+02:002009-05-18T13:44:51.385+02:00Roy Orbison - (All I Can Do Is) Dream You<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://1.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/ShFJ6kjLaII/AAAAAAAAAE8/-9QhnsaZtFE/s1600-h/royorbison.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 170px; height: 200px;" src="http://1.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/ShFJ6kjLaII/AAAAAAAAAE8/-9QhnsaZtFE/s200/royorbison.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5337128304003213442" /></a><em>Album</em>: Mystery Girl (1989)<p>Dámy a páni, dnes vás všetkých pozývam na tanečný parket na tancovačku, akú len tak nezažijete. Spievať bude spevák s najväčším hlasom, aký kedy na tejto planéte bol - Roy "Big O" Orbison, o hudobný doprovod sa postará kapela s menami ako Bruce Springsteen, Elvis Costello, T-Bone Burrnet a ďalší a vokálne trio v hviezdnom zložení K.D. lang, Jennifer Warnes a Bonnie Raitt.</p><p>Roy Orbison zažil vrchol svojej kariéry v 60tych rokoch minulého storočia, kedy sa stihol stať obrovskou ikonou a medzi jeho fanúšikov patrili aj mnohí dnešní slávni hudobníci, ktorí v tom čase ešte len ťahali káčerov po dvore. V druhej polovici 80tych rokov sa Roy vrátil na výslnie a skladba dnešného dňa bola jedna z pesničiek, ktoré sa nachádzali na jeho comebackovom album Mystery Girl. Bohužiaľ, ten kvôli tragickému úmrtiu Roya v decembri 1988 vyšiel až posmrtne v nasledujúcom roku.</p><p>(All I Can Do Is) Dream You má šťavu hlavne v živej verzii, predovšetkým v prevedení z neskutočného koncertného programu Black & White Night, kedy sa skupina hviezdnych hudobníkov rozhodla pripraviť pre Roya poctu v podobe koncertu. Skladba je návratom do hviezdného obdobia Roya, do začiatku 60-tych rokov, kedy hudobnému svetu vládol bezstarostný, tancovačkový rokenrol a neviem, či sa nostalgiu za starými dobrými časmi tohto obdobia podarilo niekomu pretaviť do pesničky lepšie, než sa stalo v prípade tejto skladby. Ak si k tomu prirátame samozrejmosť v podobe fantastického Royovho hlasu a perfektného výkonu hviezdnej kapely, výsledkom je skladba, ktorá vás nenechá ani na sekundu v kľude a ktorá vo vás vyvolá nutkanie k fyzickému pohybu a ktorú len tak ľahko z hlavy nevytlačíte. A pritom je to stále len jedna z tých menej známych skladieb zo širokého repertoára veľkého O.</p><p><object width="320" height="265"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/H6lhdkGu6d0&hl=en&fs=1"></param><param name="allowFullScreen" value="true"></param><param name="allowscriptaccess" value="always"></param><embed src="http://www.youtube.com/v/H6lhdkGu6d0&hl=en&fs=1" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><span style="font-size:78%;">zdroj obrázku (picture source): www.8notes.com</span></p>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-91669649443725115572009-05-17T14:57:00.002+02:002009-05-17T14:58:09.344+02:00Živé kvety - Unavení z boja<p><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://1.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/ShAJFd8lBRI/AAAAAAAAAE0/LKcD1MgHN2M/s1600-h/kvety.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 134px; height: 200px;" src="http://1.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/ShAJFd8lBRI/AAAAAAAAAE0/LKcD1MgHN2M/s200/kvety.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5336775547976746258" /></a></p><p><em>Album:</em> 12 + 1 (2008)</p><p>V prítmí "oficiálnej" slovenskej hudobnej scény, ktorá je už dlhé roky stelesnením gýču a hudobného zúfalstva, sa napriek ignorácií veľkých médií a vydavateľstiev darí viacerým zaujímavým zoskupeniam a ľuďom tvoriť zaujímavú a poctivú hudbu a niektorým sa to podarilo dotiahnúť až k statusu lokálneho kultu.</p><p>Bratislavskú skupinu Živé kvety môžeme plným právom zaradiť medzi tie najväčšie legendy a stálice slovenského undergroundu. Zoskupenie stojace okolo ústrednej dvojice Lucia Piussi a Peter Bálik pritom nerobí nič na prvý pohľad výnimočné, len obyčajnú, poctivú rockovú hudbu. A práve v tom je ich sila, neutápajú sa v mori samoúčelných experimentov a extravagancie, zbytočne "nešpekulujú" a ich hudba + geniálne texty majú neskutočnú silu. A v živom prevedení nástojčivosť a pôsobivosť skladieb od Živých Kvetov ešte stúpa, ako sa dá vidieť aj na priloženej videoukážke. Mám rád aj albumovú verziu, ale práve živá verzia z relácie pod lampu najlepšie ilustruje silu živých vystúpení Kvetov a toho, v čom sú špička. Žiadne otravné gitarové sóla, žiadny bubenícky "kredenc", či dlhé a rozvláčne pasáže a texty o zatiahnutých žalúziách v srdci. "Len" poctivý rockenroll, skutočne zmysluplný text (to je na Slovensku veľmi vzácny druh!) a značná dávka chute a entuziazmu. </p><p>legálna mp3: http://www.zivekvety.sk/mp3/Zive_kvety_-_Unaveni_z_boja.mp3</p><p><object width="320" height="265"><embed src="http://www.youtube.com/v/kwn-lbHA3Rs&hl=en&fs=1" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><span style="font-size:78%;">zdroj obrázku (picture source): http://picasaweb.google.cz/Henrieta.Hanzalikova/NahravanieDVD#5212181884391400418</span></p>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-78164225311023371702009-05-07T17:47:00.004+02:002009-05-07T19:38:53.371+02:00Röyksopp - The Girl And The Robot<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://2.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SgMa0jOKSKI/AAAAAAAAAEs/ujsbnH1PDU0/s1600-h/royksopp_147473s.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 200px; height: 136px;" src="http://2.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SgMa0jOKSKI/AAAAAAAAAEs/ujsbnH1PDU0/s200/royksopp_147473s.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5333135873846954146" /></a>Nórske zoskupenie Röyksopp som vždy vnímal ako závan sviežeho severského vetra do zatuchlej scény popovej (resp. aj relatívne bežnému poslucháčovi dostupnej) elektronickej hudby. Po skvelom prvom albume som ich ale na pár rokov prestal pozorne sledovať a úprimne, vôbec som nečakal, aký famózny album vydajú v roku 2009. Album Junior je hudobne luxusnou ódou na poctivú drevnú elektronickú hudbu 70-80tych rokov a chlapci sa pri jeho príprave vybláznili s množstvom pôvodných analógových syntetizátorov a efektov. Druhým singlom z tohto albumu je ultra-chytľavá pieseň The Girl and The Robot s hosťujúcou charizmatickou a hlasovo nezameniteľnou Švédkou Robyn. Röyksopp som doteraz vnímal skôr ako tvorcov pomalšej a rozjímavejšej hudby, ale na novom albume majú hneď niekoľko potenciálnych hitov, ktoré by sa určite nestratili ani ako kulisa na tanečnom parkete. The Girl and The Robot vás svojim bublajúcim a strhujúcim rytmom strhne už po pár sekundách a hlas hosťujúcej Robyn, ktorej táto pesnička podľa môjho názoru poskytuje konečne možnosť naplno sa prejaviť, vás už po pár sekundách dorazí. Röyksopp nie sú teda len dobrí hudobníci, ale navyše majú aj výnimočný čuch na skvelých spolupracovníkov. Napriek svojmu výraznému hitovému potenciálu a zvuku značne inšpirovanom retro-diskom pesnička obsahuje všetky typické trademarky Röyksopp - viacvrstevnosť, jemný severský nádych a rezervovanosť (či skôr odstup alebo nadhľad) a príjemne syntetickú, pre Röyksopp charakteristickú rytmickú linku.<p>Čo dodať na záver? Nech je pre vás skladba dneška nezáväznou ochutnávkou z albumu Junior. Dúfam, že aspoň časť z vás sa takto inšpiruje k vypočutiu celej platne. Naozaj stojí za to. A to som ani ako fanúšik nórskeho dua od albumu Junior nečakal príliš veľa.</p><p><object width="480" height="295"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/aRy8oG-6Kxc&hl=en&fs=1"><param name="allowFullScreen" value="true"><param name="allowscriptaccess" value="always"><embed src="http://www.youtube.com/v/aRy8oG-6Kxc&hl=en&fs=1" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="480" height="295"></embed></object></p><p><span style="font-size:78%;">zdroj obrázku (picture source): http://mediacation.wordpress.com</span></p>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-82211055251247322412009-05-02T18:53:00.001+02:002009-05-02T18:56:49.613+02:00Top 7 slovenských punkových skladieb<p>Bohužiaľ som nikdy nemal možnosť zažiť zlatú éru slovenského punku, som na to príliš mladý (ročník 1985) a je mi to veľmi ľúto. Je pozoruhodné, že kým v ostatných hudobných žánroch stála (a stojí) slovenská hudba väčšinou za hovno, punková scéna vždy patrila k špičke minimálne v rámci strednej a východnej Európy. Nie som jej veľkým znalcom a môj výber asi nebude príliš reprezentatívny, no aj tak som si dovolil vybrať 7 skladieb, ktoré mi osobne prirástli k srdcu a ktoré pokladám za špičku nielen v rámci slovenského punku, ale aj slovenskej hudby celkovo.</p><p><strong>7. Karpina - Slovenský štát:</strong> provokatívno-recesistická úderka Karpina zložila skvost, ktorý v období tuhého mečiarizmu mohol kľudne nahradiť slovenskú hymnu. Neviem, ako sa páčila Vladovi a kumpánom, no vtedajšiu sračkovú situáciu vyjadrovala dokonale. Vďaka jej hlbokému národnému cíteniu a posolstvu vámTúto skladbu do pozornosti odporúča aj deväť hejslovákov z desiatich. Teda, až kým vyprchá opar zo šiestich pív a pochopia jej obsah. Podobnú formulu neskôr použili aj Horkýže Slíže (čím ďalej, tým horší, mimochodom), ale to je už iný príbeh.</p><p><object codebase="http://fpdownload.macromedia.com/pub/shockwave/cabs/flash/swflash.cab#version=8,0,0,0" width="450" height="356" id="player" align="middle"><object width="320" height="265"><embed src="http://www.youtube.com/v/cTjg9-2git4&hl=en&fs=1" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></object></p><p><strong>6. Davová Psychóza - Epitaf pre Boha:</strong> dôkaz, že aj protináboženská (alebo skôr protipokrytická) skladba sa dá urobiť hudobne aj textovo na úrovni, bez skĺzavania k primitívnosti a vulgarizmu. Má vynikajúci text, z ktorého si dovolím zacitovať aspoň časť:</p><p><em>"Ježiš zostal si sám,<br />všetci sa na teba vysrali.<br />Preto si odišiel a si tak ďaleko,<br />ale ver mi už sa nevracaj,<br />nepochopil by si čo sa tu deje.<br /><br />Fašisti by z teba urobili mydlo alebo kabelku,<br />komunisti by ťa dali do mauzólea.<br />A dnešný ľudia?<br />Strčili by ťa do klietky,<br />kŕmili hamburgermi<br />a na pamiatku by si ťa odfotili."</em><br /></p><p><em><object width="320" height="265"><embed src="http://www.youtube.com/v/7JWsPAEzhFI&hl=en&fs=1" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></em></p><p><strong>5. Slobodná Európa - Nikdy to tak nebude:</strong> kto iný, ako najväčšia slovenská punková legenda osobne si mohol dovoliť búrať ilúzie a sny tej naivnejšej časti svojich fanúšikov a fanúšičiek. Yperit sa na kokakolu, či pelendreky na gitary zmenia asi len ťažko, ale aj hudba Slobodky patrí k tým veciam, ktoré nám na tomto svete pomáhajú prežiť o niečo menej prázdny a nudný život.</p><p><object width="320" height="265"><embed src="http://www.youtube.com/v/6R5Sw6XdP2w&hl=en&fs=1" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><strong>4. Davová psychóza - Mozgová paralýza: </strong>poriadne nabrúsená a tvrdá skladba, tak ako sa na Davovú psychózy patrí. Skupina hudobne vždy predstavovala akýsi prechod medzi klasickejším, melodickým punkom Zóny A či Slobodky a skoro-už-metalovým, motorheadovským Konfliktom. Ani v tomto prípade nejde o výnimku, nekompromisne našľapané slohy sú prepojené chytľavým refrénom sťaby od Slobodnej Európy či Zóny. Skvelý text a vtipný názov sú v prípade Davovky úplnou samozrejmosťou.</p><p><object width="320" height="265"><embed src="http://www.youtube.com/v/sz1EjKLUuiU&hl=en&fs=1" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><strong>3. Zóna A - Možno:</strong> z môjho pohľadu vrcholné dielo (aj keď nie z najvrcholnejšieho obdobia) najlegendárnejšej z legiend slovenského punku. Ak by bolo Slovensko hudobne a kultúrne (ďalšie aspekty nerátajúc...) aspoň trochu na úrovni, tak by táto skladba v roku 2000, kedy vyšla na albume Nikto nevie jak to dopadne, trhala všetky rebríčky a hitparády a to pritom bez akýchkoľvek kvalitatívnych kompromisov. Zázrak sa nekonal, skladba aj album prešiel mainstreamovými médiami bez takmer akejkoľvek pozornosti, Možno ale i tak určite patrí do zlatého fondu slovenského punku. A ešte jedno špecifické plus - podľa početných osobných skúseností je to aj jedna z mála punkových nahrávok, ktoré sa páčia aj mnohým ľuďom, nemajúcim inak punk vôbec v láske. </p><p><object width="320" height="265"><embed src="http://www.youtube.com/v/acCzQFd2s38&hl=en&fs=1" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><strong>2. Slobodná Európa - Podvod:</strong> z komerčného a mediálneho hľadiska asi najúspešnejšia slovenská punková pesnička všetkých čias s textom, ktorý bez ohľadu na žáner radím minimálne do prvej päťky najlepších textov v slovenskej hudbe. Kto by mohol zabudnúť na pasáž o Hitlerovi a Borneu... V čase, keď slovenskej hudbe kráľovali nepredstaviteľne gýčové Tublatanky a podobné sračky, Whisky s partiou zvyšku scény doslova vytreli kocúra a vytvorili skladbu minimálne o desať tried lepšiu, než vtedajšie hitparádové gýče. Po hudobnej aj textovej stránke sa jedná o jednu z mála pesničiek vtedajšieho temného obdobia hudby, ktorá sa dala plne porovnávať so zahraničnou konkurenciou, to isté platí aj pre jej videoklip. Jedným slovom kultovka, ktorá nikdy nestratí ani štipku zo svojho lesku a ktorou si Slobodná Európa zabezpečila hudobnú nesmrteľnosť.</p><p><object width="320" height="265"><embed src="http://www.youtube.com/v/ehhRlHriI3E&hl=en&fs=1" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><strong>1. Kosa z nosa - Hryzni:</strong> kriminálne nedocenená skladba z 97ho roku, od rovnako nezaslúžene nedocenej skupiny, ktorá sa napriek malému množstvu vydaného materiálu a pohnutej histórii stihla stať jednou z najkultovejších skupín slovenskej alternatívnej scény. Možno sa niektorí z čitateľov môžu pýtať, ako sa takmer až nepunkovo jemná pesnička mohla dostať na vrchol môjho osobného rebríčka. Jednoducho. Ponúka fantasticky jednoduchú fantastickú hudbu so skvelým spevom Borisa Ondreičku a neskutočným textom, pričom výsledkom je zimomriavkový song, patriaci do kategórie neopočúvateľných "mozgovŕtov". </p><p>legálna mp3: http://www.gregoragency.sk/mp3/kosa%20z%20nosa%20-%20hryzni.mp3</p>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-6717778163609739719.post-69113997746303948072009-05-01T18:13:00.006+02:002009-05-01T19:18:06.597+02:00Mayhem - Deathcrush<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="http://4.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SfsuRJm6iiI/AAAAAAAAAEk/AD2amgs5Xso/s1600-h/mayhem.jpg"><img style="float:right; margin:0 0 10px 10px;cursor:pointer; cursor:hand;width: 200px; height: 132px;" src="http://4.bp.blogspot.com/_c3e5Mji7NWE/SfsuRJm6iiI/AAAAAAAAAEk/AD2amgs5Xso/s200/mayhem.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5330905456094906914" /></a><em>Album </em>- Deathcrush (EP, 1987)<p>Dnešnou skladbou trochu pritvrdíme. Teda ani nie tak trochu, ako poriadne. Dnešný song majú na svedomí prekliatí vyvrheli z pekla a synovia samotného satana, nórska legenda black metalu - Mayhem.</p><p>Nie som príliš veľkým fanúšikom extrémneho metalu a satanistický imidž (potvrdený pár predčasnými úmrtiami v rámci skupiny a jej okolia) spolu s obrovským kultom, vypestovanými okolo skupiny, ma nechávajú chladným. Mayhem je ale jednou z mála skupín zo žánru, ktorá ma pozitívne hudobne zasiahla a ktorú som v reálnom živote schopný aj bežne počúvať. Množstvo ich kolegov za tvrdú, nemelodickú hudbou maskuje totálny nedostatok hráčskych a autorských schopností, za prasačím uvreštaným spevom katastrofálny spev a mizerné texty a temný imidž a vystupovanie má za cieľ vytvoriť okolo kapely bublinu kontroverznosti, so zúfalým cieľom prilákať aspoň nejakú pozornosť. Nedá sa povedať, že niektoré z týchto charakteristík sa nedajú aplikovať aj na Mayhem, ale táto nórska skupina predstihuje drvivú väčšinu svojich súputnikov aj nasledovníkov o niekoľko tried.</p><p>Deathcrush (aký jemný, optimistický názov, všakže?) pochádza z najtvorivejšieho a najuznávanejšieho obdobia existencie skupiny, z konca 80tych a začiatkov 90tych rokov. Vo svojej podstate je to síce extrémne tvrdá, no stále rokenrolová skladba s nosnou melódiou, ktorá je nielen počúvateľná bez psychických či telesných múk, ale dokonca dobrá a originálna. Svetlým bodom skladby je hlavne gitarový prechod medzi spievanými časťami skladby a hra fenomenálneho bubeníka "Hellhammera" (vlastný menom Jan Axel Von Blomberg) a i zvuk, ktorý dáva skladbe ešte temnejší nádych. Neviem, kto mal na starosti nahrávanie a mixáž nahrávky, ale podarilo sa mu docieliť ideálny výsledok. Deatcrush znie temne, správne "zle" (lo-fi), ale pritom jasne a od prvej sekundy sa vám vreže do ušných bubienkov. Hlavná melódia skladby a riff majú dokonca určitý "hitový" a ľahko zapamätateľný náboj, aký v tomto žánre príliš často nenájdete.</p><p>Nuž - nedajte sa odradiť predsudkami voči žánru či skupine a dajte Mayhemu šancu. Určite si pozrite priložené čiernobiele video, ktoré k skladbe dokonale sadne a ktoré vás možno podnieti k tomu, aby ste si vypočuli aj ďalšie skladby skupiny. Odporúčam hlavne album De Mysteriis Dom Sathanas.</p><p><object width="320" height="265"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/1GHun4fKH4Q&hl=en&fs=1"><param name="allowFullScreen" value="true"><param name="allowscriptaccess" value="always"><embed src="http://www.youtube.com/v/1GHun4fKH4Q&hl=en&fs=1" type="application/x-shockwave-flash" allowscriptaccess="always" allowfullscreen="true" width="320" height="265"></embed></object></p><p><span style="font-size:78%;">zdroj obrázku (picture source):www.switchbladecomb.com</span></p>pepsthttp://www.blogger.com/profile/12659314263827372643noreply@blogger.com0