pondelok, 26. decembra 2011

Tri kúsky od Clinta Mansella

Nikdy som nebol veľkým fanúšikom filmovej hudby, ale soundtracky Clinta Mansella ku skvelým filmom Čierna Labuť, Mesiac a Fontána sú na hranici dokonalosti. Veľkou, naozaj veľkou vzácnosťou je to, že sa skvele počúvajú aj "samostatne" a emočne fungujú, aj keď ste menované filmy nikdy nevideli. Plus sú dôkazom, že klasická hudba nie je mŕtva ani v súčasnosti.
Vyhradťe si štvrťhodinku na pokojné počúvanie a garantujem, že nebudete ľutovať.

Ukážky zo spomínaných soundtrackov:


"Death is the Road to Awe" z filmu "Fontána"






"The Nursery" z filmu "Mesiac"





"New Swan Queen" z filmu "Čierna Labuť"




pondelok, 19. septembra 2011

Arcade Fire - Speaking in Tongues

Bez dlhých kecov - títo Kanaďania si u mňa vydobyli miesto hneď vedľa velikánov a osobných (naj)obľúbencov, ako The Beatles, Joy Division, Kraftwerk či Blondie.
Nahrať tri k pokakaniu dobré albumy za sebou, to sa nepodarí hocikomu. A po skvelom, ostatnom albume The Suburbs, prišla tohtoročná čerešnička na torte, úplne fantastický singel Speaking in Tongues. Mimochodom, s hosťujúcim Davidom Byrne-om v záverečných sekundách, ďalším z mojich veľkých obľúbencov.
Boh vám žehnaj, junáci a devy!

nedeľa, 13. marca 2011

Siouxsie and the Banshees - osobná top desiatka

Po dlhšej klinickej blogovej smrti sa chcem s vami podeliť o osobné tajomstvo - posledný polrok som narkomanom, ťažko závislým na hudbe Siouxsie and the Banshees. Podobnú závislosť na jednom hudobnom interpretovi som zažil naposledy pred asi 4 rokmi, keď som celú zimu strávil počúvaním "veľkých" albumov od The Beatles (t.j. od Rubber Soul vyššie). Samozrejme, túto bandu som poznal už dlhé roky predtým, ale až v novembri minulého roka som sa náhodou dostal k ich neskutočne dobrému albumu "The Peep Show" a následne som začal cielene skúmať ich celú tvorbu od punkových začiatkov (rezká "Hong Kong Garden") cez najslávnejšie, gotické obdobie s nadpozemsky inovatívnym McGeochom na gitare ("Juju") až po posledné, skôr elektronickejšie a pomalšie albumy z prvej polovice deväťdesiatych rokov (predovšetkým "Superstition").
Na The Beatles obdivujem bravúru, s akou sa počas svojej existencie dokázali hudobne vyvíjať, od relatívne jednoduchej rockenrolovej hudby pre masy až po epické psychedelické diela typu "A Day in the Life" a pritom si vždy zachovať svoj štýl, zvuk a iskru. Aj Siouxsie dokázali počas svojej 17 ročnej existencie bravúrne prechádzať medzi viacerými hudobnými štýlmi a vďaka tejto pestrosti som si skoro istý, že si v ich tvorbe takmer každý nájde niečo jemu lahodiace. A ak máte radi temnejšie hudobné smery (kľudne aj black či doom metal), Siouxsie Sioux s partiou si určite zamilujem.
Vybrať definitívne platnú osobnú desiatku najobľúbenejších songov je absolútne nemožné. Tento výber nech je preto skôr ochutnávkou, určenou pre začiatočníkov, alebo ľudí, úplne neznalých tvorby Moja osobná desiatka ich skladieb, aspoň v túto chvíľu a bez kvalitatívneho či chronologického poradia, vyzerá takto (kliknutím na LINK si môžete skladbu vypočuť na youtube):

  • Painted Bird (1982): skvost zo "zlatého", pravdepodobne najinšpiratívnejšieho obdobia kapely (1981-84), ktorú vo mne vyvoláva pocity podobné adrenalínovým snom typu "plávanie v rozbúrenej rieke", "pád do nekonečnej priekopy" a podobne. V tom najpozitívnejšom zmysle. Dynamická skladba so skoro až speed metalovým refrénom - vlastne sa dosť čudujem, že ju žiadna z kapiel tohto žánru nikdy neprevzala. Odporúčam počúvať na kvalitných slúchadlách a v noci, vtedy je zážitok maximálny. LINK
  •  The Last Beat of My Heart (1988): po dvoch kritikmi nie až tak nadšene prijatými albumami a dlhšej pauze v druhej polovici osemdesiatych rokov v roku 1988 vyšiel dychvyrážajúci album "Peep Show", ktorý je podľa môjho názoru najlepším album gotickej vlny vôbec a dôstojnou rozlúčkou s týmto vtedy pomaly odoznievajúcim žánrom (z pohľadu popularity). The Last Beat of My Heart je mrazivou minimalistickou uspávankou, schopnou vyžmýkať vaše emócie do poslednej kvapky. LINK
  •  Drifter (1991): Začiatok deväťdesiatych rokov a album "Superstition" priniesol fanúšikom kapely a hudobným kritikom menší šok - novým album bol výrazne elektronickejší a popovejší, než predchádzajúca tvorba, čo sa postaralo o miestami rozpačitejšie prijatie. Až po dvadsiatich rokoch od vydania mnohí docenili jeho kvalitu - nachádzajú sa na ňom síce 2-3 relatívne priemerné skladby, ale zvyšok je absolútne prvotriedny a napríklad Drifter sa radí k tomu najlepšiemu, čo skupina kedy vytvorila. Snová, pomaly gradujúca skladba so zimomriavky-vyvolávajúcim finišom. Minimalizmus kapele vždy náramne sedel. LINK
  • Arabian Knights (1981): Výbušná a energická skladba - hudbou, no hlavne odvážnym textom, ktorý by v dnešných politicky korektných časoch spôsobil dosť veľké kontroverzie. Skladbu o ťažkom údele žien v moslimských krajinách by v súčasnej priposratej dobe nevydalo asi žiadne veľké vydavateľstvo. Úryvky z textu "I heard a rumour, what have you done to her" alebo "Veiled behind screens, kept as your baby machine" hovoria za všetko. LINK
  • Sin in My Heart (1981): Nekompromisná gotická hymna, v ktorej výnimočne do rúk gitaru zoberie aj Siouxsie Sioux. Upozornenie: tupej "emo" mládeží, odchovanej na vampírskych sračkách z MTV a internetu môže spôsobiť vážne následky už i niekoľkosekundové požitie. Toto nie je navoňaný marketingový produkt, presne ušitý na mieru ich plytkému vkusu, toto je nefalšovaná hardcore gotika v najčistejšej forme. Držte túto skladbu mimo ich dosahu, ak ich nechcete mať na svedomí! LINK
  • Passenger (1988): Povedzme si to otvorene - minimálne 99% cover verzií stojí za úplný kakanec a len úplne mizerné promile coverov slávnych piesní je lepšie, než pôvodná skladba. Chce to poriadnu guráž na prerobenie jednej z najikonickejších punkových skladieb vôbec (od samotného majstra Iggyho Popa) a nadpozemsky veľký talent na to, aby ste už skoro dokonalú skladbu spravili ešte lepšou. Siouxsie and the Banshees takto na svojom extrémne nedocenenom albume cover verzií "Through the Looking Glass" (Cez okuliare) vylepšili nielen túto klasiku, ale aj ďalších 9 skladieb. Klobúk dole. LINK
  •  This Wheel's on Fire (1988):  Ďalšia skvelá prerábka z "Through the Looking Glass", pôvodne šuflíková skladba Boba Dylana a skupiny The Band. Mám Dylana celkom rád, ale v tomto prípade je prerábka 1000x lepšia, než nudný folkový originál. Siouxsie and the Banshees ju prekopali od úplných základov a ich verzia má bližšie k melodickému speed metalu (nemyslím ako urážku :)). Okrem estetického zážitku vám pesnička pri správnej hlasitosti a dobrom zvukovom systéme (subwoofer veľkou výhodou) poskytne aj kvalitnú kopancovú masáž hrudného koša. Neváhajte! LINK
  • Happy House (1980): Dieťa geniálneho, no nedoceného a tragickým osudom postihnutého gitaristu Johna McGeocha. Čím to je, čím to je, že aj po tridsiatich rokoch jeho intro a sólo vyvoláva zimomriavky a znie modernejšie, než takmer čokoľvek vydané v súčanosti? Čím to je, čím to je, že to isté platí o výkone bubeníka Budgieho? Upozornenie pre netrpezlivcov: skladbe môže chvíľu trvať, než vám vlezie pod kožu, ale potom sa jej už nikdy nezbavíte. LINK
  • Mirage (1978): zástupca najranejšej tvorby, výrazne gothic-punkového razenia. Trojminútová energická smršť, ktorá opäť aj po viac ako tridsiatich rokoch pôsobí stále rovnako sviežo, ako v deň vydania. Neverím, že sa mi skladba niekedy opočúva, skôr naopak - po každom ďalšom vypočutí sa mi páči viac a viac. Ideálny dobíjač energie po namáhavom alebo nepodarenom dni. LINK
  •  Israel (1980): kapela v najsilnejšej zostave - šialený génius McGeoch na gitare, basgitarista Severins súkajúci pekelne dobré basové linky, Siouxsie Sioux v špičkovej hlasovej forme a hypnotický Budgie za bicími. Výsledkom je jedna z najpôsobivejších skladieb, aké táto banda napísala. Už úvodná basa vás zakope do zeme a prevalcuje ako buldozér. Častá otváracia skladba na ich koncertoch v 80tych rokoch a favorit tej časti publika, ktorá rada poguje :) LINK
 (zdroj: http://www.htbackdrops.com/v2/albums/userpics/11538/Siouxsie___the_Banshees.jpg)
    

streda, 8. septembra 2010

David Bowie - Slow Burn

David Bowie ma už dlhodobo udivuje. Nie je veľa hudobníkov, ktorý za viac ako štyridsať rokov dlhú kariéru nenapíšu ani jednu zlú skladbu a ktorý sú aj po tak dlhom čase schopný prekvapiť (t.j. nezaradia sa do dlhého zoznamu skamenelých a nič nové neprinášajúcich hudobných dinosaurov, ako Rolling Stones a im podobné geriatrické zoskupenia).
Aj keď má album Heathen už takmer 8 rokov, dostal som sa k nemu až nedávano. Patrí do veľmi vzácnej kategórie nahrávok - aj bez fanúšikovského sebaklamu vás od začiatku až do konca nenudí ani jedinú minútu, môžete si ho vypočuť i viackrát za sebou a pri opakovanom počúvaní vás baví čím ďalej, tým viac. Radosť počúvať. Hlavne pri sústredenom večernom či nočnom posluchu v tme a úplnom kľude.

Ako ukážku som vybral skladbu číslo 4 - Slow Burn, s famóznym featuringom legendárneho Peta Townsenda.

streda, 4. augusta 2010

Klaus & Kinski - Nunca estás a la altura

Španielsko pre mňa vždy bola hudobná "země neznámá". O to viac ma prekvapil a potešil skvelý singel "Nunca estás a la altura", ku ktorému som sa dostal ako slepé kura k zrnu a následne aj celý album od štvorice Klaus & Kinski s názvom "Tu hoguera está ardiendo".
Letná, zvláštnym spôsobom nostalgická a jemne ponurá (zdá sa to len mne?) skladba so skvelým a originálnym videoklipom. Bodaj by si takýchto príjemných prekvapení z hudobne "exotickejších" častí Európy ku mne našlo cestu viac.

sobota, 31. júla 2010

Pulp - Lipgloss

Najlepšia britpopová kapela 90tych rokov? Oasis? Blur? Omyl, mám obe spomínané kapely rád, ale Pulp sú hudobne a hlavne textovo minimálne o triedu vyššie.. A toto je ich moja najobľúbenejšia skladba, veľmi nedocenená Lipgloss z albumu His 'n' Hers (1994). Užívajte.

streda, 6. januára 2010

Altered Images - I Could Be Happy

Album: I Could Be Happy: Pinky Blue (1982)

Neprekonateľne roztomilá záležitosť zo začiatku 80tych rokov od neprávom polozabudnej škótskej kapely Altered Images. Tá začala svoju kariéru ako predkapela slávnejších Siouxsie and the Banshees a vynikala svojím typickým, silne new wave a punkom ovplyvnením zvukom. Od ostatných súdobých skupín ich odlišovali aj pološialené, takmer až detské texty a predovšetkým nesmierne sympatická speváčka, Clare Grogan s asi najsilnejším škótskym akcentom na svete.

V skladbe I Could Be Happy sa skupina predstavuje na svojom hudobnom i komerčnom vrchole. Je to neskutočne optimistická a zároveň nostalgická pesnička s roztomilým spevom Clare a vynikajúcim textom. Ak by už aj celý zvyšok skladby nestál za nič (čo rozhodne neplatí!), tak už len kvôli rýmu s použitím "tree" a "holiday" by som tento song miloval. Takýto rým dokážu naozaj vytvoriť asi len Škóti... :) A aby som nezabudol - video je taktiež sympaticky infantilné, hlavne scény s poskakujúcou kapelou a čudesným plyšovým tvorom.

zdroj obrázku (picture source): www.seatwave.com