Pred približne rokom a pol sa mi do uší dostala poprvýkrát dostala nahrávka od pre mňa vtedy úplne neznámeho (takmer) one-man bandu Beirut. A hneď, po pár desiatkách sekúnd, som bol touto skladbou absolútne ohromený a očarený. Po úvodnej krehkej vybrnkávačke na bendže (??) sa pred vami rozvinie nádherná, aj keď trochu smutná pesnička, spievaná zaujímavým, skoro až hrdelným hlasom frontmana skupiny s výraznými, clivými dychovými pasážami. Ťažko ju nejako štýlovo zaradiť, vyhýba sa gýčovosti a prvoplánovosti lacnej pseudo-etno vlny, aká je už dlhšiu dobu populárna aj v tunajších končinách s neuveriteľnou ľahkosťou a prirodzenosťou mieša viacero ingrediencií z rôznych končín (hlavne) východnej Európy do mimoriadne chutnej polievky. Ako to len ten americký "zasran" Zachariáš robí? Kvalitná etno hudba v daných končinách takmer neexistuje a nejaký dvojročný Američan je schopný všetkým vytrieť kocúra ľavou zadnou...
Ak sa vám pesnička zapáčila, tak určite siahnite po prvom albume Beirutu, Gulag Orkestar, ktorý takýchto skvostov obsahuje viac (okrem iného aj skladbu s názvom Bratislava).
1 komentárov:
00h!
Zverejnenie komentára