Album: Bratříčku, zavírej vrátka (1969), Dopisy (1988) Až blog Petra Lehotského, ktorý som náhodou objavil na sme.sk, mi pripomenul jedno dôležité výročie - nedožité 65. narodeniny najvýznamnejšieho československého pesničkára Karla Kryla. Škoda, že v domáciích médiách sa mu prakticky nevenovala absolútne žiadna pozornosť - krásne to svedčí o kultúrnej (ne)uvedomelosti národa. Alebo možno o tom, že sa opäť vracajú staré časy... Myslím, že osobnosť Krylovho formátu si zaslúži, aby som dnes výnimočne predstavil až dve skladby.
Najznámejšia Krylova pesnička vznikla pri vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR a dokonale stelesňuje pohnutú atmosféru a beznádej tých tragických dní a osobne ju pokladám za najsmutnejšiu a najemotívnejšiu pesničku v histórii československej hudby. Je neuveriteľné, akú dávku emócií a smútku dokázal Kryl vtesnať do dvoch minút len s použitím pár tónov na španielke a pár riadkov textu.
Martina je v mnohých smerom opakom Bratříčka. Má takmer desať minút a je na prvé počutie pokojnejšia a menej emotívna. Ale ak sa do nej poriadne započúvate, zistíte, že jej výpoveď je veľmi podobná známejšiemu Bratříčkovi. Text, aj napriek svojej veľkej dĺžke, neobsahuje ani riadok vaty a je smutnou obžalobou vtedajšieho režimu a časti obyvateľstva ČSSR s dosť pružnou chrbticou a svedomím. Aj po viac ako 20-tich rokoch vo vás po vypočutí zanechá s otvorenou hubou (prepáčte) a zároveň s pocitom nasratosti a odhodlania nedopustiť, aby sa temná minulosť znovu zopakovala.
Škoda, že sa Karol svojej 65ky nedožil. Človek, ktorý by vedel až do špiku kosti popísať mizériu súčasnej situácie, tu dnes veľmi chýba.
zdroj obrázku (picture source): ireport.cz
Príspevky
0 komentárov:
Zverejnenie komentára