U2 - 10 najlepších skladieb

S trochou nadsázky sa dá povedať, že skupina U2 bola skupinou môjho detstva, spolu s Beatles a neskôr Kraftwerkom. Aj keď môj záujem o nich začal po vydaní albumu All That You Can't Leave Behind (2000) začal postupne opadať, stále sa rád vraciam k obľúbeným skladbám, ktorých mám teda v bohatej diskografii Írov pomerne požehnane. 

O to ťažšie bolo zostaviť rebríček top 10 najobľúbenejších pesničiek od U2. Ťažké bolo už len vybrať iba10 skladieb a ešte ťažšie ich bolo zoradiť podľa obľúbenosti. Výber odráža moju momentálnu náladu a ak by som ho zostavoval povedzme o týždeň neskôr, určite by sa dosť výrazne líšil. ;-) Dosť bolo omáčky, poďme konečne k veci:

10. Where The Streets Have No Name: úmyselne som sa chcel vyhnúť väčšine veľkých hitov U2, pretože ich poznáš asi úplne každý a pravdupovediac, už sa mi aj väčšinou opočúvali. Where The Streets Have No Name sa z megahitov U2 drží v mojom rebríčku najvyššie. Je to typ skladby, aký preslávil U2 a umožnil im stať sa celosvetou hviezdou. Monumentálny zvuk, nezameniteľné a nezabudnuteľné zvonivé gitarové zvukové steny od Edgea a pôsobivý refrén zaradili U2 už naveky do svetovej hudobnej extratriedy.

9. Discotheque: asi najkontroverznejšia skladba v rebríčku. Mnohými preklínaný album Pop bol v tvorbe skupiny zlomom, po tejto paródii komerčnosti a samých seba sa U2 vrátili ku komernejšiumu a gitarovejšiu zvuku a na tejto ceste zotrvali až doteraz. Discotheque je adrenalínová, egom nabitá skladba, úmyselne znejúca maximálne bombasticky, ktorú si síce často nepúšťam, ale raz za čas poteší.

8. Fire: v poradí piata skladba druhého albumu U2, October. Kapela tu ešte čiastočne znie ako autentická, punková garážová banda z Dublinu. V tejto "dráždivej" pesničke vyniká hlavne nápaditá Edgeova hra na gitare, ktorá skladbe dodáva poriadnu šťavu.

7. Mysterious Ways: skladba, ktorú som desať rokov prehliadal a počúval len výnimočne. Až prednedávnom mi svitlo, o akú geniálnu skladbu ide. Perfektná zmes rocku, popu a elektroniky pod majstrovskou taktovkou producentského dua Lanois a Eno. Ak ju mám popísať len dvoma slovami, napadajú ma "vzrušujúca" a "tajomná". Nachádza sa na jednom z najlepších albumov U2, kontroverznom Achtung Baby. Odporúčam aj jej "dvojičku" - The Fly a vlastne, celý album Achtung Baby.

6. Where Did All Go Wrong:  štvorskladbový maxisingel (alebo už EP?) Even Better Than The Real Thing z 92ho roku je paradoxným príkladom, keď je B strana (v tomto prípade strany) singlu oveľa lepšia, ako áčko. Kým Even Better Than The Real Thing je len slušným odvarom predchádzajúcich "elektrifikovaných" hitov od U2, béčkové songy na tomto singly sú fantastické, snáď len s výnimkou priemernej Salome. Where Did All Go Wrong je surová, takmer garážová nahrávka, veľmi výrazne inšpirovaná írskymi ľudovými nahrávkami. Pravdepodobne nebola nahrávaná s úmyslom, že by bola niekedy vydaná, ale chválabohu, nakoniec sa skupina rozhodla zaradiť ju na tento singel. Je to príjemný, "hojdavý" song a jeden z mála dôkazov, že aj rockové prevedenie pôvodnej írskej hudby môže byť vkusné a počúvateľné.

5. Paint It Black: takmer každá kapela má v reportoári aj cover verzie slávnych songov, máloktorá ich vie spracovať na úrovni a úplné mininum k ním vie pridať niečo navyše, čosi svojské a pritom originál nepokaziť. U2 majú na svedomí viacero veľmi vydarených coverov, veľmi podarený je aj tento cover klasiky od Rolling Stones. Kapela skladbu zhutnila, pridala U2-ovský zvuk a kľudne sa môže pozrieť Jaggerovi a jeho partii do očí, nič (s prepáčením) neposrali. Do pozornosti odporúčam aj ďalší skvelý cover, Satellite Of Love, v originály od Loua Reeda.

4. Lemon: vynikajúca, na pomery U2 netradičná a experimentálna skladba, s baladickými U2 druhej polovice 80-tych rokov nemajúc veľa spoločného.  Dobre gradovaná skladba, ktorej sedem minút dĺžky nenudí ani zlomok sekundu. Majstrovský spev Bona (vysokou fistulou) a opäť geniálny rukopis dua Lanois a Eno.

3.New Year's Day: ranní U2 na vrchole svojich síl prišli so skladbou, ktorá sa vďaka názvu stala hymnou prvých minút začiatku každého nového roka. Bez akéhokoľvek otáľania na vás zaútočí neuveriteľne chytľavou ústrednou melódiou s ostrým klavírom,  nabrúsenou gitarou a brumiacou basou a až do konca pesničky vás nepustí. Úrčite jeden z klenotov prvých troch albumov skupiny. A mimochodom, má fantastický videoklip.

2. Out Of Control: prvý singel skupiny vôbec (z roku 1980) a skladba, v ktorej je najviac poznať pôvodné punkové korene skupiny. V porovnaní s neskoršou tvorbou je to možno trocha jednoduchší, no o to energickejší a autentickejšie znejúci song. Vynikajúca je v živom prevedení, odporúčam hlavne jej verziu zo slávneho koncertu v Slane Castle (2001) a vidieť ju naživo je jedným z mojich nesplnených hudobných snov.

1. Zooropa: 6 a pol minútový epos, ktorý by som mohol počuť tisíc krát za sebou a aj tak by ma neomrzel. Neuveriteľne pohlcujúca skladba, ktorá hlavne osoby nepoznajúce túto stránku tvorby skupiny zanechá s otvorenými ústami. Kým v prípade ostatných skladieb  v rebríčku som ich poradie vôbec nemal a nemám ani teraz jasné, tak Zooropa je a vždy bude mojou osobnou jedničkou. Bravó, páni z U2 a páni producenti.

zdroj obrázku (picture source): venturebeat.com