Blondie - Parallel Lines

dĺžka albumu: 38:11 (rozšírená CD verzia: 57:12)

vydavateľstvo: Chrysalis

rok vydania: 1978

tracklist: 
1. Hanging On The Telephone 
2. One Way Or Another 
3. Picture This 
4. Fade Away And Radiate 
5. Pretty Baby 
6. I Know But I Don't Know 
7. 11:59 
8. Will Anything Happen? 
9. Sunday Girl 
10. Heart Of Glass 
11. I'm Gonna Love You Too 
12. Just Go Away

Zmena je život. Po včerajšom náročnejšom a ťažšom albume (Madcap Laughs od Syd Barretta) sa dnes budem venovať o poriadny kus optimistickejšej a popovejšej platni.

Newyorská skupina Blondie bola zvláštnym úkazom prelomu 70tych a 80tych rokov. Spájala vplyvy rocku, punku, new-age, popu a ďalších žánrov v originálnom a komerčne veľmi úspešnom šate. Po dvoch prvých, sympaticko drzých albumoch skupina v roku 1978 svoje vrcholné dielo, album Parallel Lines. Album sa stal až prekvapujúco úspešným a i slovenským éterom a televíziou odchovaný a o hudbu sa zvlášť nezaujímajúci občan bude určite poznať polovicu skladieb z tejto platne.

Nedajte sa týmto faktom odstrašiť. Blondie boli vždy majstri v tom, ako spraviť zvukovo bombastické a vyleštené skladby s vysoko nákazlivými a nápaditými melódiami a pritom sa ani len náhodou nepriblížiť k hranici gýču či dotieravosti. Je dosť paradoxné, že k úspechu Parallel Lines dopomohol producent Mike Chapman, ktorý predtým (i po tom) produkoval niekoľko albumov odpadového popu (Suzi Quatro, Smokie, atď.).

Album sa začína tradične "blondie-ovsko" údernou skladbou Hanging On The Telephone (aj keď je to cover verzia starej vykopávky) a ani si nestačíte vydýchnuť z úvodného náporu, už nastupuje jeden z najväčších hitov albumu, One Way Or Another. Je to jedna z gitarovejších skladieb na albume s tak chytľavým motívom, že inak, ako stať sa hitom, skončiť hádam ani nemohla. Receptom úspechu každého dobrého (popového) albumu je striedanie rýchlych a pomalých songov a tak po úvodnom "nadupanom" duu nasleduje pomalšia a zasnenejšia Picture This a hlavne tajomná Fade Away And Radiat, ktorá je asi najviac ovplyvnená vtedy vrcholiacim žánrom new-age.

Osobne mám najradšej štvoricu skladieb v strede albumu. Blondie sa v nich vracajú k zvuku aj aranžmánom podobným svojim prvým dvom albumom a k svojim punkovým koreňom. Z tejto štvorice vyniká hlavne rýchla a naliehavá 11:59. Sunday Girl je popovým úletom so spevom a textom sladkým ako cukrová vata, ale pritom neskĺznuť k plytkosti - takto to vedeli spraviť len oni.

Druhým obrovským hitom albumu bola elektro-disco žánrom ovplyvnená Heart ofof Glass, znamenajúca pre skupinu dovtedy najprevratnejšiu zmenu štýlu a zvuku. Dodnes znie originálne a sviežo. I'm Gonna Love You Too je návratom k štýlu ranných Blondie a trúfam si povedať aj poctou jednoduchému punku v štýle RAMONES. Čerešničkou na torte je posledná skladba Just Go Away, podľa môjho názoru nie úplne docenená.

Verdikt

Parallel Lines zastihol skupinu Blondie v najlepšom období kariéry. Vo vtedajších bahnitých a zahnivajúcich popových vodách poriadne rozvíril hladinu a jeho úspech bol naozaj zaslúžený. Album je plný nápadov, zvuk je nablýskaný a na rozdiel od väčšiny súdobých rebríčkových konkurentov sa dá s potešením vypočuť celý a viackrát. Škoda, že po slušnom nasledovníkovi Eat To The Beat už skupina nikdy viac nenahrala podobne dobrý album. Parallel Lines si ale určite zožeňte a vypočujte. Uvidíte, že aj pop (navyše z 80-tych rokov) môže znieť vynikajúco.

9/10

Obľúbené skladby: Pretty Baby, 11:59, Heart Of Glass, Just Go Away