Bohužiaľ som nikdy nemal možnosť zažiť zlatú éru slovenského punku, som na to príliš mladý (ročník 1985) a je mi to veľmi ľúto. Je pozoruhodné, že kým v ostatných hudobných žánroch stála (a stojí) slovenská hudba väčšinou za hovno, punková scéna vždy patrila k špičke minimálne v rámci strednej a východnej Európy. Nie som jej veľkým znalcom a môj výber asi nebude príliš reprezentatívny, no aj tak som si dovolil vybrať 7 skladieb, ktoré mi osobne prirástli k srdcu a ktoré pokladám za špičku nielen v rámci slovenského punku, ale aj slovenskej hudby celkovo.
7. Karpina - Slovenský štát: provokatívno-recesistická úderka Karpina zložila skvost, ktorý v období tuhého mečiarizmu mohol kľudne nahradiť slovenskú hymnu. Neviem, ako sa páčila Vladovi a kumpánom, no vtedajšiu sračkovú situáciu vyjadrovala dokonale. Vďaka jej hlbokému národnému cíteniu a posolstvu vámTúto skladbu do pozornosti odporúča aj deväť hejslovákov z desiatich. Teda, až kým vyprchá opar zo šiestich pív a pochopia jej obsah. Podobnú formulu neskôr použili aj Horkýže Slíže (čím ďalej, tým horší, mimochodom), ale to je už iný príbeh.
6. Davová Psychóza - Epitaf pre Boha: dôkaz, že aj protináboženská (alebo skôr protipokrytická) skladba sa dá urobiť hudobne aj textovo na úrovni, bez skĺzavania k primitívnosti a vulgarizmu. Má vynikajúci text, z ktorého si dovolím zacitovať aspoň časť:
"Ježiš zostal si sám,
všetci sa na teba vysrali.
Preto si odišiel a si tak ďaleko,
ale ver mi už sa nevracaj,
nepochopil by si čo sa tu deje.
Fašisti by z teba urobili mydlo alebo kabelku,
komunisti by ťa dali do mauzólea.
A dnešný ľudia?
Strčili by ťa do klietky,
kŕmili hamburgermi
a na pamiatku by si ťa odfotili."
5. Slobodná Európa - Nikdy to tak nebude: kto iný, ako najväčšia slovenská punková legenda osobne si mohol dovoliť búrať ilúzie a sny tej naivnejšej časti svojich fanúšikov a fanúšičiek. Yperit sa na kokakolu, či pelendreky na gitary zmenia asi len ťažko, ale aj hudba Slobodky patrí k tým veciam, ktoré nám na tomto svete pomáhajú prežiť o niečo menej prázdny a nudný život.
4. Davová psychóza - Mozgová paralýza: poriadne nabrúsená a tvrdá skladba, tak ako sa na Davovú psychózy patrí. Skupina hudobne vždy predstavovala akýsi prechod medzi klasickejším, melodickým punkom Zóny A či Slobodky a skoro-už-metalovým, motorheadovským Konfliktom. Ani v tomto prípade nejde o výnimku, nekompromisne našľapané slohy sú prepojené chytľavým refrénom sťaby od Slobodnej Európy či Zóny. Skvelý text a vtipný názov sú v prípade Davovky úplnou samozrejmosťou.
3. Zóna A - Možno: z môjho pohľadu vrcholné dielo (aj keď nie z najvrcholnejšieho obdobia) najlegendárnejšej z legiend slovenského punku. Ak by bolo Slovensko hudobne a kultúrne (ďalšie aspekty nerátajúc...) aspoň trochu na úrovni, tak by táto skladba v roku 2000, kedy vyšla na albume Nikto nevie jak to dopadne, trhala všetky rebríčky a hitparády a to pritom bez akýchkoľvek kvalitatívnych kompromisov. Zázrak sa nekonal, skladba aj album prešiel mainstreamovými médiami bez takmer akejkoľvek pozornosti, Možno ale i tak určite patrí do zlatého fondu slovenského punku. A ešte jedno špecifické plus - podľa početných osobných skúseností je to aj jedna z mála punkových nahrávok, ktoré sa páčia aj mnohým ľuďom, nemajúcim inak punk vôbec v láske.
2. Slobodná Európa - Podvod: z komerčného a mediálneho hľadiska asi najúspešnejšia slovenská punková pesnička všetkých čias s textom, ktorý bez ohľadu na žáner radím minimálne do prvej päťky najlepších textov v slovenskej hudbe. Kto by mohol zabudnúť na pasáž o Hitlerovi a Borneu... V čase, keď slovenskej hudbe kráľovali nepredstaviteľne gýčové Tublatanky a podobné sračky, Whisky s partiou zvyšku scény doslova vytreli kocúra a vytvorili skladbu minimálne o desať tried lepšiu, než vtedajšie hitparádové gýče. Po hudobnej aj textovej stránke sa jedná o jednu z mála pesničiek vtedajšieho temného obdobia hudby, ktorá sa dala plne porovnávať so zahraničnou konkurenciou, to isté platí aj pre jej videoklip. Jedným slovom kultovka, ktorá nikdy nestratí ani štipku zo svojho lesku a ktorou si Slobodná Európa zabezpečila hudobnú nesmrteľnosť.
1. Kosa z nosa - Hryzni: kriminálne nedocenená skladba z 97ho roku, od rovnako nezaslúžene nedocenej skupiny, ktorá sa napriek malému množstvu vydaného materiálu a pohnutej histórii stihla stať jednou z najkultovejších skupín slovenskej alternatívnej scény. Možno sa niektorí z čitateľov môžu pýtať, ako sa takmer až nepunkovo jemná pesnička mohla dostať na vrchol môjho osobného rebríčka. Jednoducho. Ponúka fantasticky jednoduchú fantastickú hudbu so skvelým spevom Borisa Ondreičku a neskutočným textom, pričom výsledkom je zimomriavkový song, patriaci do kategórie neopočúvateľných "mozgovŕtov".
legálna mp3: http://www.gregoragency.sk/mp3/kosa%20z%20nosa%20-%20hryzni.mp3
0 komentárov:
Zverejnenie komentára