
Newyorských Yeah Yeah Yeahs mám veľmi rád, a to aj keď nie som ich oddaným fanúšikom a nesledujem každý krok tejto skupiny. Dôvod? Takmer každý ich singel je odlišný a vždy svieži a energický.
Zero nie je výnimkou. Príliš nesledujem albumovú tvorbu skupinu (áno, mal by som sa hanbiť) a preto ma prekvapil o mnoho elektronickejší zvuk, než ak som si pamätal z predošlých singlov. Po úvode sťaby zo starších albumov Chemical Brothers je ale jasné, že sú mne známi YYY so všetkým, čo k ním patrí. Nápadistosť, detská energickosť, neodolateľný hlas charizmatickej Karen-O, a stále veľmi výrazný punkový drajv, ktorý si pamätám z prvých nahrávok mladých newyorkčanov. Hitovka, ako sa patrí, a zástupca druhu vzácneho ako šafrán - je bez problémov hrateľná v alternatívnych, i osvietenejších komerčných rádiách. Také ale na Slovensku nenájdeme ani s lupou a tak si ju už tradične môžme vypočuť len na vlnách záchrancu vkusu v slovenskom éteri, Rádia FM.
video: http://www.youtube.com/watch?v=TGxBTsmuRIk
zdroj obrázku (picture source): http://www.yeahyeahyeahs.com/photos/detail.aspx?fid=6324&phid=6328